Zdravotné poradenstvo 9


Zoznam tém:
 


Svoje postrehy k daným témam zasielajte prosim na
cernayj@healthnet.sk
 
 
 

Malé okamžité reakcie na otázky rodičov, najmä matiek pri probléme s dieťaťom

Stolička - riedka - raz je prehnatie ak bola stolička riedka, nezmenila zápach, iba jej obsah „vody“ bol väčší ako zbyčajne. Príčinou môže byť tvorba plynov a ich vytlačenie, zmena prípravy potravy /studená, menej prevarená, nový prídavok - ovocie, zelenina, žĺtok, zápražka/, nepokoj dieťaťa pre nevyspanie, pre možný začiatok ochorenia. Preto dávame pozor na ďalšiu stolicu a ak je zmenená už ju odložíme, aby sme ju mohli ukázať lekárovi. Prehnatie sa už neopakuje a dieťa pritom nevracia. Opakovaná zmena stolice je už problém na zamyslenie a vyžaduje celkové ohodnotenie správania sa dieťaťa a pozorovania zmien na koži, slizniciach, pocit smädu, prípadného vracania, teploty, rýchlosti pulzu, dychu.

Zuby - prerezávanie zubkov je „fyziologický“ prejav a začína približne v 7. mesiaci, kedy sa „režú“ rezáky. Celkový počet zubov mliečneho chrupu je 20. Počet zubov odhadujeme podľa veku dieťaťa v mesiacoch minus 7 /teda 20 mesačné dieťa by mohlo mať asi 13 zúbkov/. Prerezávanie zubov zväčša bez komplikácií /krvácanie do miesta tlaku zuba/ môže znervózňovať dieťa, ktoré si pchá prstečky do pusy. Teplotu pripúšťame iba vtedy, keď sme celkovým vyšetrením nič chorobného nezistili. Najskôr sa prerežú rezáky /spolu 8/, potom mliečne stoličky /spolu 8/ a naostatok očné zuby /spolu 4/. Už od prvých zúbkov sa staráme o ich zdravie a čistotu, najmä však od konca prvého roka.

Výživa - materské mlieko je jedinou správnou výživou dojčaťa od narodenia až do úplného prechodu na nemliečnu potravu. Materské mlieko sa od začiatočného mleziva, cez prechodné mení na zrelé. Materské mlieko je nasládla belavá, riedko vyzerajúca tekutina, ktorej hustota je napred väčšia ale neskôr redšia. Vzhľad niekedy matku mätie, pretože si myslí, že jej mlieko je akosi riedke, najmä keď ho vidí odstriekané. Materské mlieko obsahuje výživné látky, soli, enzýmy, dokonca aj obranné bliekoviny a na začiatku aj obranné bunky. Neobsahuje baktérie, je teplé, je okamžite k dispozícii /po očistení bradavky/ dieťaťu a vytvára pocit osobného vzťahu matky k dieťaťu a prvým sprostredkovateľom pocitu bezpečnosti a istoty dojčaťa. Preto je materské mlieko „nenahraditeľné“. Dostatočnosť výživy materským mliekom /ktoré podáva matka zakaždým ako dieťa „vyjadrí“ záujem o pitie/ sa prejaví spokojnosťou dojčaťa, jeho pokojným zaspaním po nakrmení, pravidelnými stoličkami /aj viackrát denne žltá kyslastá stolica, obsahujúca belavé zrnká, ale niekedy aj stolica až po dvoch či troch dňoch/, odchodom vetrov, odgrgnutím po nakrmení /spočiatku si neodgrgne vždy ale postupne sa mu to vo zvislej polohe podarí/, neuvedomelými úsmevmi v spánku, a samozrejme priberaním na váhe. O množstve vypitého mlieka sa možno ôpresvedčiť vážením pred a po nakrmení počas celého dňa, ale posúdenie nechajte na lekára.

Kašeľ - je náhle hlučné vydýchnutie spojené so snahou vytlačiť z dýchacích ciest hlien, cudzie teleso, alebo uvolniť zúžené priestory okolo hlasiviek, či nižšie v priedušnici, alebo v prieduškách. Suchý kašeľ nie je sprevádzaný zvukom uvoľňovania hlienu. Vlhký kašeľ naopak má sprievodný chrchľavý zvuk, dobre rozoznateľný aj laikom. Kašeľ je teda reflex na uvoľnenie vzduchových trubíc až po najmenšie priedušinky. Aj pri naplnení vzduchových skliepkov pľúc je kašeľ pokusom na ich vyprázdnenie, ale nie je tak zvučný a skôr je len pokusom akéhosi pokašľávania. Pri suchom kašli ide o zmeny na sliznici dýchacích ciest, ktoré sú síce spojené so zdurením, ale bez vylučovania hlienu. Pri vľhkom kašli je produkcia hlienu až hnisu príčinou prekážky. Tak ako všetky zápaly aj sliznica dychacích trubíc sa prekrví /začervenie/, zdurí, žliazky produkujú hlien, sliznica bolí /pocity pichania, bolesti/. Suchý kašeľ treba tlmiť a vlhký zase viesť k uvoľňovaniu sekrétov. Zachvaty kašľa spôsobujú vdychnuté cudzie telieska, prach, alebo zvláštne druhy zápaľov /čierny kašeľ - očkuje sa proti nemu/. Zachvaty kašľa vedú k duseniu až omodraniu /kašeľ je len výdychovým pokusom s opakovaním bez nádychu/. Pri zápaľoch je treba liečiť príčinu kašľa ale aj ltmiť jeho následky /bolesti v hrudníku, za prsnou kosťou, bolesť brušných svalov, únavu a vyčerpanosť z častého opakovania aj v čase kedy má dieťa spať/.

Dýchavica - stridor - je dýchanie spojené s námahavým vdychom alebo výdychom. Vdych sťažuje prekžka v horných dýchacích cestách a to v oblasti hlasiviek, priedušnice a veľkých prieduškách. Výdych sťažujú prekážky v dolných dychacích cestách ako sú priedušinky a pľúcne mechúriky. Prvý typ sa vyskytuje pri laryngitídach a druhý pri astme. Prvý, laryngitický sa uvoľní upokojením a čerstvýmn vzduchom, druhý, iba podaním liekov na rozšírenie priedušiniek. Pri laryngitickom je nedostatok vzduchu v pľúcach a ťažko sa dieťa nadychuje, pri astmatickom je zase nadbytok vzduchu v pľúcach a dieťa nevie vydýchnuť. Oba typy dušnosti musí liečiť lekár, iba ak je dieťa už opakovane takto choré, rodičia majú doma lieky na uvoľnenie ťažkostí pri vdychu /ukľudnujúce lieky a kalcium/, pori astmatickom záchvate majú proti stmatické lieky na inhaláciu, alebo rýchle uvoľnenie priedušiniek. Aj napriek praktickej skúsenosti rodičov s liekami, treba s nimi narábať opatrne /možnosť predávkovania/ a po ich podaní predsa majú vyhľadať svojho lekára.

Vyrážka na koži - je zmena farby kože, opuch s prejavom pupenca, tekutina pod vyvýšeninou /číra, skalená, žltá, alebo krvavá/, alebo miesto je drsné, dokonca kryté šupinkami, či šupinou /suchou, vlhkou, zaschlou, chrastou/. Pri vyrážke treba zistiť či svrbí, alebo nie, kde sa objavila ako prvá, ako postupovala, zväčšovala sa alebo zmenšovala, bola presne ohraničená, alebo sa akoby strácala do okolia a či sa menila. Existujú vyrážky meniace farbu a veľkosť svojho kruhu, pričom stred bledne a periféria je vyrážkou. Hemotrhjagické /krvavé/ vyrážky sú od bodkovitých až po fľakaté. Bodkovité sú pri ochoreniach spojených s imunitou, ale pri plošných s celkovou šokovou otravou a poruchou hormonálnej rovnováhy. S každou vyrážkou treba vyhľadať odbornú lekársku pomoc.

Prečo píšeme tieto informácie podľa vzoru z iných zemí. Je to návod na porozumenie zmien a pritom zváženie postupu informácie pre lekára. Zvyšuje to možnosť odbornejšej spolupráce rodiča a lekára a pritom len zlepšuje pozorovanie dieťaťa rodičom ale dáva lekárovi lepšiu možnosť dostať primerané informácie pre adekvátnejší odborný postup. Pacient - rodič - sa stáva lepším partnerom pre jednanie s lekárom a uvedomuje si aj svoje povinnosti voči zdraviu svojho dieťaťa. Celá internetová infrmácia má zmeniť minulý paternalistický a nedobrý spôsob komunikácie a vzťahov na partnerskú a diskusnú úroveň, ktorá dáva možnosť  dohody medzi rodičom a lekárom. Pritom sa môže dosiahnuť cieľ lepšej a uvedomelej informovanosti a zodpovednosti za zdravie svojho dieťaťa.

Imunizácia je pochod upravovania obranyschopnosti voči vonkajším „škodcom“ /infekciám, intoxikáciam bakteriálnymi jedmi/. Imunitný systém je v stálom strehu na ochranu integrovanosti jedinca v prostredí. Imunita sa stupňuje prekonaním choroby /horšia možnosť, pretože môžu vznikať komplikácie/, alebo očkovaním /kedy len vzbudíme obranné pochody, ale chorobu nevyvoláme, teda nevzniknú žiadne komplikácie a obrana je dlhodobá, až celoživotná/. Nešpecifická imunita je prirodzená odolnosť a zvyšuje sa správnou výživou, vitamínami, hygienou tela, potravy /aj jej prípravy/, vzduchu /neznečisťovanie/,  pôdy /pesticidá, hnojivá/ a vody /len nezávadné odpady sa vylievajú/. Porucha imunity je v odchylke tvorby obranyschopnosti, pre genetické poruchy, pre jej vyradenie zásahmi zvonka /choroba, toxické látky, najnovšia je choroba AIDS - úplné vyradenie imunitných pochodov/.
 

Udržuj si zdravie

Prevencia je metóda ako si zachovať zdravé telo, ducha a vzťahy. Prevencia ťa bude stáť menej peňazí i námahy ak si na ňu zvykneš. Preto zachovávaj následujúce zásady:
1. Očkovaním sa zabráni utrpeniu dieťaťa, rodiny ale aj celej spoločnosti, najmä však rodiny a dieťaťa.
2. Nauč sa mať rád pohyb v rýchlej chôdzi, behu, práci až do zadýchania a pocitu námahy.
3. Stravovať sa treba pravidelne, menej ale dosť zo všetkých živín, vitamínov, tekutín, jedz do polosyta ale viackrát denne teplé jedlo, nejedz veľa pred spaním.
4. Zachovaj si veselú myseľ, nedaj sa vyprovokovať k zvadám ale nechaj vždy čas pre rozumný postoj.
5. Nedaj sa nalákať na fajčenie a ak fajčíš, tak prestaň, vyhýbaj sa fajčiarskemu prostrediu.
6. Pi s rozumom a nepi veľa, aby si nestratil súdnosť a nerobil sebe i rodine problémy. Neber zbytočne lieky, ani na spanie, tým sa vyhni relaxaciou, okúpaním a osprchovaním aj studenou vodou.
7. Daj pozor na bezpečnosť pri práci, pri šoférovaní, v domácnosti, uč deti bezpečnému bicyklovaniu, zručnosti v narábaní predmetmi, pri lezení do výšky, či skokoch do hĺbky.
8.  Daj prednosť zábave s deťmi, relaxuj po práci, venuj sa „koníčkom“, toto ťa zbavuje napätia a stresov.
9. Mysli pozitívne, buď zdravo asertívny /vedz povedať aj nie, ale držať sa správnej zásady/, buď empatický voči druhým /cháp ich myslenie, ich prácu, ich záujem byť úspešný/. Teš sa z úspechu ale aj druhým daj túto šancu /deťom, partnerovi, kolegom/. Radšie pochváľ ako pohaň a keď upozorňuje takticky /neraň/.
10. Iste máš rád pokoj /začni od pokoja v rodine, na pracovisku a pokračuj aj v spoločnosti/. Konflikty sa dajú riešiť aj pokojne, vysvetľovaním - treba na to osobnostnú zrelosť. Takto si vytvoríme predpoklady pre pokoj v širokej spoločnosti, v štáte, na svete.
 

Ako sa postaviť k návrhom lekára, ako sa s nim zhovárať

Treba sa na rozhovor pripraviť a povedať čo od neho chceme. Skúsenosti s chorobami sme časom získali /s vlastnými, s chorobami detí, z počutia od iných, zo zdravotnej výchovy - tlač, rozhlas, televízia/. Všetko sa dá liečiť viacerými spôsobami a preto sa na ne opýtajme. Objednajme sa u lekára aby nás čakanie príliš nepoškodzovalo /duševne, nepokojom, napätím/. Ak lekár dáva návody skúsme povedať aj svoj názor, že nie všetko sa dá dodržať, alebo že to v našich podmienkach ide alebo nejde. Dokonca aj k našej predstave o možnom výsledku liečenia, trvania liečby a rahabilitácie sa dá diskutovať. Ak ste sa lekárovi porozumeli a dohodli o postupe, potom dodržte všetko zodpovedne, aby nebolo pochybností, že z vašej viny sa niečo nepodarilo.
O potrebnom vyšetrení, ktoré lekár navrhuje tak isto diskutujte aby ste vedeli ktorý test čomu slúži a aké je pri ňom riziko neúspechu, ako je bolestivý, ako je jednoznačný pre určenie niečoho, či sú aj iné možnosti dôkazu.
O všetkom sa dá diskutovať, najmä dnes pri zmene postoja lekára k pacientovi /partnerský vzťah aj keď rovnako nie je veľa času na pacienta/. Poviete čo chcete, on povie ako to dokáže, navrhne liečenie a vy posúdite prijateľnosť, zhodnotíte možný výsledok - úspech či neistotu, opýtate sa na alternatívy a ak treba aj na odborníka, ktorého by ste mohli vyhľadať. Dnes je všetko zaplatené, či už priamo alebo cez poisťovňu a možnosť voľby je širšia ako v minulosti.
 

O vývine detí - pravidlá rastu do dĺžky a na hmotnosti

O vývine dieťaťa sme písali inde a ukázali, že vývin ide postupne ako v motorike tak aj v psychike. Na začiatku sú oba systémy „veľmi“ spojené kvantitou progresu a preto sa myslí, že obe sa potencujú a asi je to pravda. Čím je dieťa bystrejšie psychicky, tým je motoricky schopnejšie a naopak motoricky zdatné dojča sa javí bystrejším. Preto treba oba systémy hodnotiť jednotlivo ale aj vzájomne a len tak sa dospeje k presnejšiemu záveru. Na určenie vývoja sa u nás používa psychomotorický skríningový systém pozorovaní a odpovedí na dotazy. Robí sa v spolupráci s matkou a vyšetrujúcim je detská sestra, detský lekár, detský neurológ. Na každý týždeň biologického veku sú zpriemerňované výkony a odpovede. Ovšem jedinec je pritom najdôležitejší a treba rešpektovať jeho „rýchlosť“ vývinu. O psychomotorickom skríningu sme písali na začiatku problémov PEDIATRIA. Vývin treba sledovať a každá matka ak má čo len  minimálne pochybnosti sa má spýtať pediatra na ohodnotenie vývinu. Povinnosťou pediatra a detskej sestry je jednoznačne overiť stav dieťaťa s udávanými normami. Okrem toho, že sa matka ubezpečí o stave primeranosti vývinu, súčasne aj lekár /sestra/ presvedčí o záujme matky o svoje dieťa.

O prehnatí po poruche technológie prípravy potravy. Prehnatie sme síce spomínali, ale treba pripomenúť, že jedna riedka stolica, prípadne rýchlo po najedení nie je ešte hnačka. Je len upozornením, že sa niečo porušilo v potrave, jej zloženia, jej príprave, pri krmení alebo je príznakom čo ešte len začína /choroba, teplota, zmena nálady, krmenie nasilu, krmenie s odporom dieťaťa/. Prehnatie znamená, že potrava prešla črevami prirýchlo, nedobre sa natrávila a preto ani nevstrebala, ba ani neupravila zahustením v hrubom čreve. Ak preberieme po poradí spománané príčiny musíme začať potravou samotnou. Stačí rozdielna teplota oproti zvyklosti a to alebo chladná alebo priteplá strava, preto na ňu pozor. Potrava s novou - pridanou - časťou akou je druh ovocia, zeleniny, inej časti v neprimeranej prvej dávke /tú meriame na pol až celú kávovú lyžičku/, môže sa trávenie narušiť a potravu rýchle prepustí celým zažívacím traktom /od žalúdka až po konečník/. Preto pridávanie novej časti potravy sa skúša niekoľko dní a v malej dávke a len tak sa trávenie prispôsobí - hlavne u najmenších detí, ale aj u starších ak sú príliš citlivé na výživu. Príprava potravy je technickou stránkou úpravy živín a vedie k zmenám častí čo do zahustenia, vyzrážania, rozloženia, alebo stráviteľnosti. Tak ako novo pridaná časť potravy je aj technológia spracovania novou formou a preto musíme tak isto postupovať - pomaly, malé množstvo, čakať na prispôsobenie, pozorovať správanie zažívania, farbu a vyrážky na koži, zmenu nálady. Zmena krmenia - prirýchle - násilné - vedie k zmene reakcie dieťaťa na krmenie a má odozvu od trávenia až po pasáž, či už neprijatie žalúdkom a vyvrátenie. Pozor na záujem dieťaťa o potravu a nenásilné krmenie. Ak sa už pred krmením dieťa správa odlišne ako je jeho zvykom, ak bolo v styku s chorým človekom, ak je doma niekto chorý, treba dávať pozor na jeho záujem o jedlo a ak čo len najmenej mení záujem nenúkať ho a vyčkávať, pozorovať, nesúriť, nebáť sa, že vynechanie jedného krmenia ho ohrozí. Čas ukáže o čo ide a presvedčia nás o tom aj prípadné príznaky /nálada, soplík, zapchatý noštek, porucha spánku alebo zvýšená spavosť/.

O malej teplote nie je nikdy dosť informácií. Malá teplopta je zvýšená teplota, ktorá v konečníku je nad 37,5 stupňov C, pod pazuškou nad 37,0 stupňov C. Žiaľ, mamičky nám často oznámia teplotu už po odrátaní 0,5 stupňa, pretože ich informujeme, že teplota v konečníku je o pol stupňa vyššia. Teda, napred sa treba dohodnúť o meraní a udanej hodnote, meranej hneď po zobudení, či poobede, či tesne po najedení, alebo po kriku, pred alebo po stolici. Potom zvažovať údaje o zmenách, ktoré matka pozorovala na dieťati. Len po tomto postupe hodnotíme za zvýšenú teplotu v zadočku 37,6 a pod pazuškou 37,1 stupňa za zvýšenú. Rozsah zvýšenej teploty je v pol stupni C. Teda až do 38 a 37,5 stupňa /konečník a podpazušie/. S takouto teplotou netreba nič robiť, teda ešte neliečiť, ale dieťa pozorovať prakticky trvale a všímať si jeho prejavy zažívacie /vracanie, stolica, nechuť, smäd/, dýchacie /rýchlosť, námaha pri dychu, kašeľ, soplenie, kýchanie/, duševné prejavy /záujem o pestovanie, odmietanie pestovania, nadmerný nezáujem, nepokoj, spavosť, neschopnosť zaspať/, pohybové prejavy /nezáujem, alebo nepokojné pohyby/ a aj to čo dieťa vylučuje moč /častosť močenia, farba a zápach, či skalenie/, stolica /hustotu, častosť vylučovania, zápach, vzhľad/, zvratky /ako vyzerajú, množstvo, častosť, na akú vzdialenosť vyvráti/, grckanie /množstvo, vzhľad, ako často po najedení, ako skoro po najedení/, kožné prejavy /vyrážka, farba, kde sa zmeny nachádzajú, kde vznikli prvé vyrážky, svrbia alebo nie/, ústa /sliznice perí, povlaky na sliznici/, nos /výtok, kvalitu, zapchatie a nemožnosť dýchania bez otvorených úst/, oči /farbu spojoviek, zlepenie mihalníc/, uši /chytanie sa za uško, výtok/, genitál /u chlapcov možnosť presunu predkožky a prípadný obsah váčku, u dievčat zmenu farby sliznice, výtok/. Samozrejme, že na zmeny vplýva vek dieťaťa /rezanie zúbkov/, výživa /dojčenie, „umelá výživa“, zavedenie nového druhu potravy/, doterajší rast a vývin. Treba vedieť aj o doterajších ochoreniach /ich častosť a druh s ohľadom na vek dieťaťa/, ale aj o ochoreniach v rodine /súrodenci, rodičia, možno aj alergické sklony/ a dokonca aj ako choroby samlotného dieťaťa zvyknú začínať, alebo prebiehať.
Zdá sa, že je to veľa na opísanie zvýšenej teploty, ale takéto „okrajové“ a možno „minimálne prejavy“ sa najťažšie diagnostikujú a treba sa im venovať najviac.
Aj napriek ťažkosti stanoviť začínajúcu chorobu, učíme sa poznávať prvé náznaky, aby sa včasnou liečbou zabránilo splanutiu váýnejšieho, alebo aj vážneho ochorenia. Je to akýsi druh prevencie horšieho zachytením a liečením náznakov.

Či ísť von /keď nie je silný vietok, dážď, fujavica/ aj keď je dieťa málo choré? Malé príznaky ochorenia sú ľahká teplota, vyššia ako zvýšená /teda nad 38,0 v zadočku, nad 37,5 stupňa pod pazuchou dovoľujú pohyb dieťaťa /myslíme dojčaťa a batoľata/ v kočíku aj vonku prechádzaním ak je inak bez príznakov, bez hnačky, vracania, dušnosti, ale iba s výtokom z nosa, mierne zapálenými očami, výtokom z ucha, vyrážkou nie hnisavou /myslíme ovčie kiahne v hnisavom štádiu/, inak pri hnisaní kožného ekzému, alebo hnisaniu kožných žliazok /sladké chrasty/ možno sa pri ošetrení kože pohybovať aj vonku. Čerstvý vzduch aj keď mierne chladný robí dobre dýchaniu, duševnému a svalovému nepokoju, pretože dojča upokojuje. Naliečené choroby, aj keď treba podávať antibiotiká, netreba držať zavreté v byte, vzduch je totiž tiež liekom svojim obsahom kyslíka, miernym chladom, vlhkosťou. Dojčaťu a batoľatu, ale aj deťom predškolského veku treba dopriať aj pri chorobe vzduch, mierny pohyb, ktorý chcú same robiť, teda pokoj v posteli nie je absolútny, skôr ide o odpočívanie podľa potreby dieťaťa. Otvorené okná a čerstzvý vzduch ak sú v byte, inak malý pobyt vonku nie je na škodu ale na úžitok aj pre choré dieťa. Ulica a podnety upokoja jeho myseľ, zabúda na chorobu, je čulejšie a teda sa aj lieči.

Či ho denne kúpať aj keď je choré? Kúpeľ je liečebný úkon, pretože zbavuje kožu potu a potom vylúčených látok /najmä rôznych solí/. Vlažná voda osvieži telo, masíruje kožu, otvorí potné žliazky, očistí okolie zadočku a sedacej časti tela, ktorá je inak u dojčiat a malých detí nielen najviac zabalená, ale aj znečistená /aj napriek dodržaniu hygieny po pomočení a stolici/. Kúpeľom sa ovplyvní teplota tela, dokonca aj opakovaný kúpeľ znižuje teplotu /pri horúčke/. Pri riadnej liečbe je kúpeľ súčasťou normálnej hygieny chorého dieťaťa. Blahodárnosť kúpania poznajú najmä ľudia, ktorí ošetrovali sbvoje choré deti v časoch, keď ešte nebola tekúca teplá voda v každej domácnosti. Preto deti, ktorým ani pri chorobe nemôžu rodičia dopriať „liečebné“ okúpanie, sa cítia dobre alebo podstatne lepšie ak sa napriek chorobe okúpu vo vlažnej vode a to denne, niekedy aj viackrát.

Aké prídavky potravy dať dojčaťu? Dojča na materskom mlieku má dostatočný prívod všetkých výživných látok a vitamínov až na vitamín D. Tento sa dodáva vo forme kvapiek /možno aj priamo do úst/v množstve podľa hmotnosti a veku. Plmne dojčené dieťa nepotrebuje ani čaj, pretože mlieko kryje aj spotrebu vody. Niektoré dojčatá však si zvyknú na čaj, dokonca ho na to naučiuli už na novorodeneckom oddelení. Iné, a je ich dosť, nepotrebujú žiadne dodávanie vody. Po 6. mesiaci veku sa aj pri plnom dojčení doporučuje ovocná šťava. Šťava je z domácich druhov ovocia a podľa ročného obdobia /jablko, hrozno, marhuľa, hruška, ríbezle, egreš, slivka/, ale  aj z dovezených druhov /pomaranč, citrón, citrus, mandarínka, kiwi, banán/. Zásadou je, že nezačíname ovocím s alergizujúcimi účinkami - ako jahody, ale aj aromatické látky v obaľoch pomaranča, mandarínky, citróna, banána a preto dávame pozor, aby sa do šťavy dostala iba z dužiny vytlačená šťava. So šťavami začíname dávkou pol kávovej lyžičky za deň a opakujeme aspoň 3 dni za sebou. V čase týchto 3 dní si všíma matka na dieťati chuť do jedla, zmeny na koži a na slizniciach /ústa, oči/, grckanie a prehnanie /riedka stolica skoro po podaní šťavy/. Ak ani po 3 dňoch podávania sa nezmenil zdravotný stav, môže prejsť na jednu lyžičku denne a postupné pridávanie po jednej lyžičke až do celkovej dávky 10 lyžičiek /50 gramov, pol dcl/. Ako ovocné šťavy možno pridávať aj zeleninové šťavy /mrkva, kaleráb, rajčina - hoci alergizujúca, paprika a aj iné šťavnaté zeleniny/. Postup podávania je ako pri ovocnej šťave. Pri každom novom ovocí, či zelenine, vždy postupujeme od malej dávky počas 3 dní a pozorovaní dieťaťa až po pridávanie ak nevznikli žiadne nežiaduce prejavy. Neskorším prídavkom sú zeleninové kašičky. Dobre uvarená a prepasírovaná zelenina ako redšia kašová polievka. Do všetkého pridaného možno pridať pár zrniek kryštálkového cukru, aj do polievky, do zeleniny a ovocia. Môže to byť aj hroznový cukor. Do polievok, ktoré sa podávajú po 6. až 7. mesiaci, pridávajú sa postupne časť žltka, lyžička naškriabaného mäsa a po prevarení prepasírované sa podáva ako lolievka -“kaša“. Koncom trištvrťroka sa pridáva k ovocnej šťave už dužina ovocia a možno pridať piškótu, podobne kôrku z chleba, chlieb ako podklad syra, tvarohu, jogurtu. Začína sa z malých kúskov potravy dospelých ako sú kaše, prívarky, varené zemiaky ako kaša, či pretlačené kúsky /tie boli už v polievke/, a po roku trošku zo všetkého nedráždivého jedla /nie smažené, udené, solené, paprikované, korenené/. Ale aj tak možno k chlebu pridať šunku /najmä z hydiny/, ale aj tak ak už dieťa chodí a jedáva spolu s dospelými, chce okúsiť aj ich stravu a preto sa odvážime aj k jeho ochutnávke  potravy rodičov, či už polievok, omáčok, mäsa, šalátov, pečiva a podobne.

Ako podávať nové formy stravy po dňoch, po lyžičke ako dlho? Nová potrava sa spočiatku podáva malými dávkami a niekoľko dní /dávame ako vzor 3 dni/. Je to preto, aby sme zistili záujem dojčaťa o zmenu chuti. Ak ju berie, tak sme spokojní, ak mu nechutí, odložíme začiatok aspoň o týždeň /jednak zmení záujem ale aj možno mu chuť bude primeraná/. Tri dni sú preto, aby sa zistili reakcie tela na nový druh potravy, zažívanie, rýchlosť presunu črevami, spracovanie až po stoličku - dáva obraz o trávení a vstrebávaní. Koža by reagovala vyrážkou pri možnej alergickej reakcii /atopická precitlivenosť daná vlohou, vrodená/. Podobne by mohli reagovať sliznice.

Každá nová potrava sa má preskúšať na reakciu dieťaťa

Alergická alebo zápaľová reakcia

Vyrážky už som spomínal ale predsa aj napriek očkovaniu hovoriť o nich

Očkovanie hepatitída, influenza - hemofilus

Nové očkovacie látky - ich príprava a ich možné nežiaduce účinky
 
 

Čo je to choroba ako sa javí u každého dieťaťa ináč

Prečo si obstarať digitálny teplomer a digitálny tlakomer? Oba prístroje sú dôležitou časťou vybavenia rodiny, aby sa každý naučil odmerať teplotu ale aj svoj krvný plak. Teplota je upozoňujúcim príznakom začiatku ochorení, netreba ju brať ako chorobu, ale ako „výstrahu“ - „pozor“ - niečo sa deje v našom organizme, s niečim začína bojovať. Teplota vzbudí mnohé obranné pochody, aby sa telo zbavilo bacila, virusu, parazita, alebo iba reagovalo na potreby tela i okolia /veľký smäd, strata vody potením, nepriaznivé prostredie/. Každý reaguje na chorobu ináč - jeden hneď teplotou, druhý bez teploty ale s iným „upozorňujúcim príznakom. Preto treba občas zmerať tepltu sebe a svojmu dieťaťu. Digitálny prístroj nielen presne odmerá, ale si aj zapamätá minulé meranie.
Digitálny tlakomer na ohodnotenie krvného tlaku je tiež potrebným vybavením, pretože si človek môže sám zmerať svoj krvný tlak. Prístroj je jednoducho ovládateľný a zapamätá si hodnoty krvného tlaku minulých meraní. Krvný tlak nebolí, ale „ticho ohrozuje“ naše cievy a srdce. Zdravotné uvedomenie človeka sa prejavuje aj v záujme o svoj krvbný tlak. Poznaním krvného tlaku môžeme nielen včas začať s ochranou nášho obehu, ale aj nášho srdca, mozgu, obličiek a ciev, ale aj včasným vyhľadaním odbornej pomoci na zabránenie vzniku vysokého alebo zvyšujúceho sa krvného tlaku. Možno tak predísť „predčasnému“ poškodeniu srdca /stenokardie - pocity bolesti, infarkt/, mozgu /cievne krvácania/, obličiek /poškodenie obličkových ciev a obličkových buniek/, ciev /skleróza a ďalšie zvyšovanie, najmä distolického tlaku/. Aj pri braní liekov na zníženie krvného tlaku, je treba ho pravidelne sledovať a na to je dobrý digitálny tlakomer.

S cukrovkou sa musí žiť a naučiť sa to aj napriek nepríjemnostiam /nielen pre dieťa ale aj pre rodičov/. Poznáme v zásade porušenú toleranciu na cukor /ešte nie cukrovku/ a cukrovku prvého typu, tak zvanú mladícku a druhého typu tak zvanú staršieho veku. Pri porušenej tolerancii na cukor diabetológ poradí diétnu úpravu a sledovanie. Pri prvom type cukrovky je treba podávať inzulín. Žiaľ zatiaľ sa podáva iba v injekčnej forme, pretože podaný ústami stráca účinok. Aby sa pri diabete zabránilo komplikáciam /poškodenie malých cievok obličiek, očí, poškodenie ciev vôbec/, musí sa hladina inzulínu v krvi udržovať stále v primeranom množstve a musí sa niekoľkokrát denne dodávať - teda pichať. Súčasne sa musí poznať hladina cukru v krvi a zisťuje sa opakovaným odberom krvi. Cukrovka je choroba spojená s nepríjemný pichaním inzulínu a odberom krvi. Pri liečení je potrebná diéta, na začiatku prísna s vážením potravy, neskôr s návykom s dobrým odhadom. Značne obmedzené až zakázané sú škroby a cukry obsahujúce potraviny.
Druhý typ cukrovky je liečiteľný diétou, ústami podávanými liekami znižujúcimi hladinu cukru v krvi. Nikedy však aj pri tomto druhu cukrovky treba pridávať aj injekcie inzulínu /a sledovať hladiny cukru v krvi/. Komplikácie pri tomto type bývajú častejšie, najmä ak bol diagnostikovaný neskôr ako pri vzniku /čo je skôr pravdepodobné/. Existuje ešte aj prechodný typ cukrovky, ale o tom informuje diabetlóg.
Pri diabete je hlavnou zásadou dodržiavanie nariadení diabetológa, pichanie inzulínu, kontroly hladín krvného cukru a diétne stravovanie. Spolupráca celej rodiny s pacientom je len podporou rýchleho prisposobenia sa aj náročnému liečeniu.

Nadváha nie je dedičná /alebo nie je iba dedičná nadváha/ ale získaný je spôsob výživy, ktorý sa učí dieťa ako všetkým návykom z vlastnej rodiny. Samozrejme, že existuje jednak patologická tučnota, ktorá je podmienená chorobným procesom endokrinných orgánov, metabolických porúch, pôsobením liekov a podobne. Genetický podklad pre tučnotu je tiež známy, ale nezahrňuje všetkých tučných ľudí. Ovšem typ stravovania v rodine je zvykom rodiny naučeným od starších generácií a pokračujúci až dovtedy, dokedy niekto z priženených /privydatých/ nezmení. Zvyčajné prejedanie nielen jedným druhom potravy ale aj všetkými potravinami býva naučené a trvalé pôsobenie sa stáva zvykom, návykom. Niekedy sa možno zamyslieť aj nad tučnotou určitých oblastí, určitých rokov, teda vplyvov zvonka - nedostatok potravy, preto prejedanie sa lacnejšími druhmi, najmä tukami a uhlovodanmi.
Pravidelná strava s vyváženým pomerom všetkých živín, vitamínov, stopových prvkov, bez nadbytku kuchynskej soli, je ideálnou „diétou“ proti tučnote. Ani obmedzované stravovanie na jeden raz denne nie je tak vhodné ako pravidelné stravovanie bez prejedania. Správna strava obsahuje nenasýtené mastné kyseliny / dosť rýb/, ktoré znižuju hladiny cholesterolu, zlepšujú imunitu, znižujú zrážavosť krvi, zlepšujú kožu ale aj celkový vzhľad človeka. Vlákninové potraviny znižujú rýchlosť metabolizmu uhlovpodanov, šetria slinivku brušnú, naväzujú na seba nadbytočné tuky a odchádzajúp stolicou. Ešte zatiaľ nevyužívame dostatočne pozitívne pôsobenie sóje, nejeme dosť ovocia a zeleniny, najmä pre ich pozitívny účinok prívodom vitamínov, ale aj stopových prvkov /Zn, Cr, Cu, iných/. Všetky pomáhajú lepšiemu tráveniu, znižujú cholesterol. Podobne chudé mäsá, hydina, ryby /treba zvýšiť ich konzumáciu/, dodávajú telu potrebnú energiu, vitamíny /A, D, E/, zlepšujú ochranu pred metabolicky vznikajúcim kyslíkovým radikálom /poškodzuje cievnu stenu, vedie ku skleróze/.
Samozrejme, že k správnemu stravovaniu patrí aj správny životný režim bez nadbytočného solenia, bez zlozvykov /fajčenie, nadmerné pitie alkoholu, nadmerné užívanie liekov/, s dostatkom denného pohybu, so schopnosťou vysporiadať sa so stresmi denného života.
 

Prevencia úrazov je potrebná

Úrazy detí počtom stále stúpajú a ich skladba je nielen ovplyvnená úrazmi v domácnosti, ale najmä úrazmi dopravnými. Úrazy sú preventabilné a to už primárne, pretože  možno vytvárať bezúrazové situácie, alebo zariadenia a vedomé vyhýbanie sa možnosti úrazu zvyšovaním uvedomelého správania sa „aj malých detí“. Dopravné ihriská boli už v minulosti využívané na učenie detí dopravným pravidlám, dodržiavaniu bezpečného pohybu na ulici, prechodu cesty, dodržiavania dopravných „predpisov- zásad“. No, využitie dopravných hrísk sa stále viac zanedbáva, vzory dospelých sú pre deti „neprijateľné“ - dokonca „škodlivé„.
Nebezpečie úrazov je nielen v bezprostrednom poškodení tela, ale aj v dlhodobom poškodení „celého človeka - bio - psycho - sociálne“, v jeho invalidizácii až v strate života. Invalidizácia zaťaží jedinca, jeho rodinu a celú spoločnosť a stratí sa akákoľvek možnosť jeho sebarealizácie. Strata života po úraze ukončí predčasne mladý život, ktorý sa stratí pre celú spoločnosť, okrem toho, že šokuje rodinu, blízkych, ale aj celú spoločnosť. Ľúto je nám všetkým nad predčasne strateným životom mladého človeka - dieťaťa.
Preto je rad spolupracujúcich organizácií na zabránenie úrazov /Podané srdce, ktorého členmi sú Renault, Conoko, UNICEF, Národnýautomotoklub SR/, ktoré sa snažia chrániť dieťa pred úrazmi.
Bezúrazovosť treba zabezpečiť aj v domácnostiach a preto sa treba snažiť o „bezpečný domov, bezpečnú rodinu“. Byt sa musí dať otvoriť aj keď sme omylom nechali dieťa doma same /najmä v predškolskom veku/, koberce sa nesmia šmýkať, tak isto hladké podlahoviny nesmia byť mokré, starí rodičia si musia byť vedomí, že dieťa je veľmi pohyblivé a môžu sa o ne starať iba dovtedy, dokedy „vládzu na ich pohyblivosť“, lieky musia byť uskladnené na neprístupnom mieste pre dieťa /uzávery by mali byť bezpečnostne zabezpečené/, dečky a obrusy by sa nemali dať stiahnuť a ak, tak na nich nesmia byť ťažké vázy, lampy, chemické čistiace prostriedky musia byť bezpečne uskladnené, elektrické zástrčky musia byť kryté plastickým krytom, spotrebiče nesmú byť voľne prístupné, podobne plynové horáky /hoci s bezpečnostným vypínačom/ nesmia byť zapäté ak je dieťa samo v kuchyni, zápaľky a zapaľovače mimo dosah dieťaťa, okná musia byť zabezpečené bezpečnostným zámkom, pozor na variace tekutiny, najmä pri ich prenášaní, pozor na nízko uložené sklené výplne dverí, aby do nich nenarazilo bežiace dieťa. Podobne možno učiť deti narábať aj nožikom, ale upozorňovať na potrebu prítomnosti rodičov. Aj lezenie na rebrík je možné, ale iba za prítomnosti dospelého /rodič, starší súrodenec/.
Opatrnosti nikdy nie je nazvyš a preto opakovane myslieť na možnosť úrazu je nevyhnutné. Učte deti nedotýkať sa elektrického vedenia /šnúr, elektrospotrebičov/, varičkov, zapaľovačov.
Netreba si myslieť, že dieťa v našej neprítomnosti sa bude vždy správať „rozumne“ - iste bude skúšať, liezť na zvýšené predmety, na rebrík a preto ho učme, že mnoho môže a naučí sa ale iba za prítomnosti rodičov. Rodič si musí byť vedomý, že aj rizikové aktivity dieťa dráždia aby si ich skusilo, ale ony musia vedieť, že na to je rodič aby bol pri nich a ich odvahu síce podporoval, ale súčasne ich aj učil šikovnosti a odolnosti. Iba zákazy nie sú veľmi účinné, veď si uvedomme, koľko zákazov dieťa denne počuje a čo si z nich robí, ale učenie odvahe, šikovnosti za prítomnosti rodičov je tým najlepším postupom ako „deťom dovoliť“ aj „rizikovejšie“ výkony - učme ich sebavedomiu, schopnosti, šikovnosti ale buďme si vedomí, že je to „škola života a v nej rodičia hrajú úlohu učiteľov“.
 

Čo by sa malo prvé zlikvidovať v zdravotníctve?

Úplatkárstvo a protekcionizmus sú hlavnými zlami asi každého politického systému, no ich využívanie pri chorobe pacienta /pri bolesti a utrpení/ je vydrydušstvo najvyššieho stupňa. O týchto dvoch chybách súčasného života sa hovorí na stránkach všetkých oznamovacích prostriedkov a týkajú sa nás všetkých „až to bolí“. Prečo je práve zdravotníctvo objektom výrazne ohrozeným, asi aj právom, hoci osobne môžem tvrdiť, že o týchto veciach viem iba z počutia a tí, ktorí ma poznajú osobne to potvrdia. O príčine úplatkárstva možno rozmýšľať z pozície pacienta, ktorý chce najlepšiu starostlivosť, pomoc čo najrýchlejšiu a ľudský prístup. V jeho mysli sú minulé skúsenosti, že všetko sa dá kúpiť, ochotu si možno zaplatiť, podobne aj súcit. No, mnohí sa aj napriek plateniu spomínajú na „veľkú zábudlivosť tých, ktorým platili“, ale sú aj takí, ktorí to vytknú úplatnému lekárovi a on potom sa alebo tvári, že zabudol, alebo „dokonca vracia peniaze“/ sú o tom dokumenty/. Zo strany lekárov je to dôležitosť s akou sa na pacienta pozerajú, prílišným sebacenením a iste ziskuchtivosťou voči konkuretom. Sociálnym podkladom je zlá finančná situácia, alebo skôr dojem, že aj tak sme zle platení a preto si treba dovyrábať zisky. Robili to mnohé vzory z iných rezortov, strán, pozícií a okrem toho všeobecná mienka, že „kto mastí aj sa vezie“, alebo všetko sa dá dosiahnuť podplácaním /od peňazí, cez materiálne statky, pijatiku, asi podľa stupňa vážnosti úradu, ktorý dotyčnému „ľud“ dal. Takejto „vážnosti“ sa naučili aj veľmi podpriemerní ľudia, prečo by sa to potom nenaučili zdravotníci?  Napriek tomu, že sa aj v zákonoch hovorí o „čistých rukách“, nepoznáme zatiaľ fakty, že tí, čo ich čisté nemajú, skutočne boli zato potrestaní. Dokiaľ sa to nestane, nečakajme úpravu. Preto nás zdravotníkov mrzí, že aj napriek rôznym rečiam, zatiaľ sa nevytvoril systém kontróly na zamedzenie úplatkárstva. Nebolo by vhodné, aby sa každý výkon finančne otaxoval a správne zdanil, potom by pacient  vedel čo stojí výkon, ktorý mu zdravotníctvo poskytlo. Tak ako v Anglii si môže otvoriť súkromnú prax iba lekár, ktorý dostal potvrdenie, že v štátnom zdravotníckom zariadení /kde je 100% poistenie - teda neplatí sa/, po viac ako tri roky robil kvalitnú prácu, s dobrými výsledkami a bez sťažností na svoje služby. Potom si môže otvoriť súkromnú prax, z ktorej platí dane primerané svojmu zárobku. Pritom pacient - samoplatca si z daní odrátava položky, ktoré platil za zdravotnícke súkromné služby. Je načase urobiť už v zdravotníctve poriadok  a zamedziť zbytočnému ohováraniu a diskreditácii čestne pracujúcich lekárov a sestier.
 
 

Vypracoval MUDr. Jozef Černay
cernayj@healthnet.sk