Zdravotné poradenstvo 7


Zoznam tém:


Svoje postrehy k daným témam zasielajte prosim na
cernayj@healthnet.sk
 
 

Rozdiel medzi nedonoseným a hypotrofickým novorodencom

Nedonosené alebo predčasne narodené dieťa je narodené pred 37. týždňom tehotenského veku. Nedonosených novorodencov podľa dĺžky trvania tehotnosti  a podľa nej aj hmotnosti považujeme za ľahko, stredne a ťažko nedonosených. Ľahko nedonosený novorodenec má hmotnosť nad 2000 gramov až do 2499 gramov, čo súvisí s jeho dĺžkou zrenia v maternici /teda pod 37. týždeň/. Stredne nedonosený má hmotnosť nad 1500 gramov a vývoj trval 32 až 35 týždňov. Ťažko nedonosený má hmotnosť pod 1499 gramov a vývoj trval do 31 týždňov. Znaky nedonosenosti sú opísané inde.
Hypotrofický novorodenec sa narodil s hmotnosťou nižšou ako by patrila veku vývoja v maternici - teda trvania tehotnosti. Novorodenci majú nízku pôrodnú hmotnosť, vyzerajú drobní ako nedonosenci. Príčinou môže byť choroba matky, chyba maternice, placenty - teda výživy, viacpočetnosť plodov - niektorý z nich je ukrátený o výživu, obeh krvi alebo iný dôležitý faktor pre vývoj, ale aj chyby plodu od genetickej až po získanú. Dĺžka hypotrofických novorodencov je bližšia gestačnému veku /trvaniu tehotnosti/ ako hmotnosť, ktorá je pod hodnotou udávanou v tabuľkách o raste plodu. Hypotrofickí novorodenci majú častejšie poruchy prispôsobenia sa nárokom na život mimo maternice /zásobovanie kyslíkom, udržanie hľadín cukru, udržanie vnútorného prostredia - acidobáza, poruchy funkcie obličiek, pečene, imunity, zažívacích orgánov/. Ich vyhliadky na život sú podobné nedonoseným novorodencom.
 

Choroby dýchacích ciest

Aby si človek uvedomil, že niekto má chorobu dýchacích ciest, musí si všimnúť ako poškodený dýcha /či sa hýbe brucho a hrudník pri vdychu a výdychu/, pozerať na priestor medzi rebrami /či nevidí zaťahovanie - vpadávanie - pri nádychu/, hrudná kosť a oblasť okolo nej /skôr pri vdychu sa vťahuje, čo by malo byť opačne/, čím je dieťa mladšie /ale aj dospelý/ dýcha tak, že sa mu hýbu nozdry /u zdravého nič také nevidíme pri dýchaní/, dýchanie býva stonavé, dýchanie je rýchlejšie ako 30 za minútu, pery sú namodralé, čo je znakom slabého okysličovania krvi, kašel býva skôr len podobný kašľu ale skôr pokašlávaniu. Toto sú jasné príznaky porúch dýchania a pohybov tých častí, ktoré s dýchaním veľmi súvisia. Náznaky uvedených znakov hovoria jednoznačne, že pacient má zapálené, poškodené pľúca.
Uvedené príznaky len pomôžu aj laikovi rozhodnúť sa pre vyhľadanie odbornej pomoci. Treba si uvedomiť, že čím je dieťa mladšie, tým sú príznaky jemnejšie ale aj choroba vážnejšia. Lekár určí nielen vyšetrenia, diagnózu ale aj cielenú liečbu.
 

Infekcie u novoredeného dojčaťa

Choroby najmladšieho veku závisia veľmi od hygieny a sociálnych pomerov rodiny. Pôvodcami infekcií sú baktérie ale aj pliesne a prenášajú sa na novorodenca už v pôrodných cestách ale potom najmä nečistou kožou matky /aj prsníkov/, rukami opatrovateľov, oblečením, vodou a potravou. Šírenie infekcie je umožnené slabou obranyschopnosťou novorodenca a horšie sú u nedonoseného a narodeného chorej žene.
Podľa toho infekcie môžu vzniknúť už v maternici, prechodom pôrodnými cestami ale aj skoro po narodení.
Prejavmi infekcie sú teplota /nemusí byť, dokonca môže byť znížená orpoti norme/, svaly sú chabšie, dieťa je ospaloslabé, koža bledá alebo aj s opuchami, namodralá, chladná a konce končatín sú chladné /ak už vznikla žltačka, je silná a dlhšie trvá, neupravuje sa/, dýchanie je nepravidelné rýchle alebo pomalé, srdcová činnosť alebo vysoká nad 140 alebo pod 100 za minútu. Zmeny sa najdú aj v krvi, jej nasýtenie kyslíkom je slabé a s nadbytkom  kysličníka uhličitého.
Okrem príznakov je treba rýchlo najsť pôvodcu infekcie a liečiť nielen vnútorné prostredie, zásobenie kyslíkom, udržanie teploty /dokonca v inkubátore/ a liek na vyvolávateľa. Prakticky vždy treba podporiť obranyschopnosť podaním protilátok  v krvných derivátoch a starať sa o funkciu mozgu, srdca, obličiek a trvale o prísun kyslíka a vyrovnávanie vnútorného prostredia.
Najčastejšie infekcie sú: celková sepsa /otrava krvi baktériami a ich látkami/, zápaľ mozgových blán, zápaľ obličiek a močových ciest. Z parazitárnych infekcií môže ísť o listeriózu, chlamidiosu, toxoplazmózu, z pliesni je to múčnatka. Ale aj virusové infekcie sú možné a môže ísť o rubellu, cytomegáliu, oparový virus, pečeňový zápaľ, dokonca aj ovčie kiahne.
 

Imunita a jej vývoj

Odolnosť je ochrana voči nepriaznivým pôsobeniam vonkajšieho prostredia na zachovanie jedinca. Sú s ňou spojené obranné mechanizmy /aj látky/ voči infekciám, ale aj fyzikálnym, chemickým, biologickým ale aj psychickým vplyvom. Všeobecná odolnosť je zameraná na vyrovnávanie pôsobení, ktoré vyžadujú iba prispôsobivosť organizmu, špeciálna odolnosť je citlivá voči určitým agresívnym látkam /infekty, alergény - látky vyvolávajúce alergickú odpoveď - alergiu/. Pri špecifickej odolnosti - imunite - sú obranou krvné bunky, krvné bielkoviny, ktoré vznikli prekonaním prvého „boja“ medzi organizmom a „útočníkom“ /prekonaním choroby, po očkovaní, alebo je to vrodená alergická dispozícia/. Imunitný systém zreje od prvých týždňov plodu až do dospelosti. Je to zložitý vývoj a pôsobia v ňom mnohé už známe ale aj neznáme „stavebné“ štádia a podstatnou zložkou je časť bielych krviniek a ich produktov a im podobných štruktúr /bunky sleziny, bunky čreva, mandlí, slizníc/, ako pôsobenie ďalších krvných a orgánových buniek. Celý systém má určiť či je látka pre organizmus cudzia, alebo či ju možno „prijať“ a ak je neprijateľná, potom ju rozložiť, zničiť /tak pôsobia podporné látky na rozklad „škodcu“ a súčasne vytvoriť systém zábrany opakovaného vniknutia do tela /protilátky proti vyvolávačom infekčných chorôb špecificky zamerané iba proti určitej chorobe/.
Imunológia a alergológia sú dnes samostatnými vedeckými odbormi a prítomnosť imunity a alergie je viditeľná pri každom ochorení.
Imunizácia sa vyvoláva prekonaním choroby /osýpky, rubella/, alebo očkovaním proti nim ich oslabenými pôvodcami. Rad infekčných chorôb, proti ktorých sa dnes bežne očkuje je opísané na inom mieste aj s očkovacím „kalendárom“. Je treba iba dodať, že dnes sa forsíruje aj očkovanie proti žltačke /A,B/, kliešťami prenášaným zápaľom mozgu, ale aj iným vyvolávačom vážnych chorôb, ale už sa vynechalo očkovanie proti pravým kiahňam - variole.
 

Poruchy imunity

Pod poruchou imunity rozumieme neschopnosť brániť sa proti infekciám, dieťa je opakované choré na vážne alebo aj menej závažné choroby. Nápadná častosť ochorení je neporovnateľne častejšia ako u rovesníkov, prípadne aj súrodencov. O možnosti narušenia obranyschopnosti sa musí vyjadriť lekár a nie iba niekto z rodiny, či rodičia sami.
Pre informáciu - na poruchu obranných pochodov  upozorňujú zápaly kože až s hnisaním, zápaly dychacích orgánov /pľúc a priedušiek/, opakované hnačky, plesňové infekcie, ale najmä komplikácie už pri prvých očkovaniach. Niekedy sa porucha prejavuje u viacerých členov rodiny a sú známe aj nedostatky imunity v rodine.
Na dôkaz poruchy imunity sú potrebné vyšetrenia na špecializovanom pracovisku s vyšetrovaním krvných buniek a ich funkcie, ale aj zloženie a hladiny obranných bielkovín v krvi. Vyšetrenia sú veľmi pracné a náročné na aparátové vybavenie a ich doporučenie vyžaduje dôkladné odborné zváženie. Pri vyšetrovaní sa stanovia kvalita a kvantum lymfocytov, hladiny obranných bielkovín rôznych skupín, zisťuje sa hladina cirkulujúcich shlukov dráždiacich imunitnú reakciu, stanovujú sa podporné látky pre alergickú reakciu /komplement/ a vyšetrujú sa aj počet a kvalita ostatných krvných buniek, prípadne aj reakcie na rôzne antigény na koži a vyšetrujú sa aj funkcie iných orgánov /pľúca, štítna žľaza, obličky/. Samozrejme, že v indikovaných prípadoch sú jednoznačne k dispozícii, pretože po odhalení a dôkaze choroby sa správnou liečbou ochráni dieťa pred opakovanými chorobami.
 

Autoimunita a autoimúnne ochorenia

Autoimunita je reakcia imunitného systému proti vlastným antigénom. V zdraví sa vlastné látky znášajú, dokonca aj vlastné odumreté bunky sa z tela odnášajú bez patologickej odozvy. Ak sa zmení vlastná bielkovinná čiastočka pôsobením vonkajšieho vplyvu /infekcia, či zmena bunky alebo bielkoviny po reakcii s cudzou látkou/ a telo ju už nespozná ako vlastnú ale cudziu a ničí ju. Takto vzniká časť chorôb obličkových, krvných, kožných ale aj štítnej žľazy, svalov, dokonca aj srdca, či inzulínotvorných buniek. Teda tkanivá a orgány sú poškodzované protilátkami, ktoré vznikli na cudzí antigén, ktorý koluje v krvi alebo sedí nalepený na určitý orgán a tento sa stáva terčom útokov vlastných obranných látok, ktoré ho ničia. Je to strata schopnosti rozoznať vlastné orgány a vlastné bielkoviny. Pri autoimúnnej chorobe sa dokazujú ako autoprotilátky tak aj telu vlastné autoantigény, zápalová reakcia na napadnutom orgáne.
Liečba sa zakladá na potláčaní imunitnej reakcie tak zvanou imunosupresiou /potláčaním reakcie/ a odstraňovaním podmieňujúcich látok z krvi - plazmaferéza/. Takýmito chorobami, pri ktorých sa takto zachraňuje život pacienta sú choroby hrubého čreva, pečeňové stvrdnutia, reumatické kĺbne choroby, ťažké svalové slabosti. Liečba sa stále vyvíja a iste sa najdú účinnejšie formy potlačenia nežiaducej reakcie na vlastné tkanivá.
 

Hnačky dojčiat a batoliat

Hnačkou sa označuje ochorenie so zvýšeným počtom a kvalitou stolíc. Náhla zmena stolíc čo do počtu, s vodnatosťou, zápachom, prímesami a farbou sa označuje ako hnačka. Nie je to teda jedna stolica vodnatého typu. Pri hnačke sa stráca veľa vody a solí a vedie nielen k smädu /začiatok/, ale až k odvodneniu tela a postupnému bezvedomiu až k smrti. Normálne stolicou odchádza iba nestrávená časť potravín, vody a solí a stolíc býva do 5 denne, pričom spolu je to maximálne do 100 gramov. Pri vytlačení plynu máva dojča aj stolicou zafarbenú plienku, alebo sa stolica vytláča pri podráždení zažívacieho systému saním potravy /reflexné zvýšenie posúvacích pohybov čreva, pri ešte slabom svalovom zvierači riťného otvoru/.
Hnačkové choroby vyvoláva zmena sliznice čreva, preto sa strava netrávi a rýchlejšie posúva smerom ku končníku, dokonca sa do črevného obsahu vylučujú voda, soli, hlieny, odlúpaná sliznica, krv, sekréty črevných žliaz. Podobne sa ani porušenou črevnou sliznicou nevstrebávajú nedobre natrávené časti potravy.
K hnačke patrí aj vracanie nenatrávenej potravy, bolesti bruška a zväčšenie nadbytkom plynov. Vyvracaná strava je najprv nenatrávená, potom už iba vodnatá až sa zmení do zelena z prímesí žlče. Napínanie je aj vtedy, keď už dojča nemá čo vyvrátiť.
Strata vody sa volá dehydratácia a na začiatku je iba do stupňa smädu, pri vlhkých slizniciach, dobrom svalovom napätí, močení, ale postupne sa strata vody prejaví nepokojom, stratou svalového napätia a suchými sliznicami, koža už neobsahuje dosť vody aby bola vláčna /strata turgoru kože/, vedomie postupuje až do spavosti, farba kože je šedá bez turgoru, je ochablosť svalov, vpadlé oči, zástava močenia, slabý  a rýchly tlkot srdca a prehĺbené dýchanie a v dychu cítiť acetón. Všetky príznaky postupujúcej hnačky vedú k zahusteniu krvi, ktorá sa len ťažko pumpuje, stratila nieln vodu ale aj soli a nedobre sa okysličuje, nie je už dosť tekutiny na vylučovanie močom, pretože obkličky musia zadržať to málo krvnej tekutiny, ktorá nimi prúdi /prefiltrovaná voda sa znovu vracia do obehu/.
Aj bez nálezu pôvodcu a príčinu hnačky sa musí nahradiť voda soľ a upraviť kyslíková rovnováha z porušeného metabolizmnu a zadržiavania kyslých produktov.
Súčasne sa na „slepo“ aplikujú lieky na odstránenie príčiny /bacily, virusy, parazity/. Medzi hnačku vyvolávajúce infekcie patria salmonely , šigely, aj toxíny bacilov, coli bacily - tak zvané toxické kmene, ale aj plesne. Hnačky môže vyvolať alergia na potraviny, liekami zmenená črevná bakteriálna flóra /porušenie saprofytov čreva/, porucha trávenia „otravou z potravín“ /nesprávna technika prípravy a veľmi nevhodné potraviny až otravné látky - aj huby/.
Len po ústupe príznakov sa začína s postupnou diétou od čaju /vody/, postupne sladeného glukózou, pridávaním bielkovín a na koniec aj tukov. Iba u dojčeného dieťaťa sa nedoporučuje prestať s dojčením ale ho doplňame rehydratačným roztokom /obsahujú vodu, soli, citrát, glukózu a bikarbonát/. S diétou sa začne skoro po úprave vodného a solného úbytku.
 

Nedostatok živín, nadbytok živín, provokované nechutenstvo, pažravosť

Nedostatok potravy vedie k podvýžive - hypotrofii. Jej pôvod je alebo skutočná chudoba a nedostatok, alebo dlhotrvajúce infekcie, či chyby opatery z narušených pomerov rodiny, či chýb rodičov /zlozvyky, asocialita, choroba - najmä psychická/. Nedostatok - hladovanie sa prejaví stratou podkožného tuku, zmenou nálady cez nepokoj až k apatii, stratou hmotnosti, chabosťou svalov, tela. Dieťa vyzerá „kosť a koža“. Dôsledkom nedostatku sú opuchy, poruchy dýchania a činnosti srdca, zmenou zažívania /hladová stolica -zelená a hlienová v malom množstve/, zahustený moč. V Afrike a Ázii sa nedostatok bielkovín, tukov a v nich rozpustných vitamínov a nedostatok aj vo vode rozpustných vitamínov prejavuje ako choroba Kwashiorkor.
Liečenie je možné iba správnym a postupným doplňaním vitamínov a kalorickej potravy - hlavne bielkovín na začiatku diétoterapie.
Zvláštnou formou nedostatku potravy a vychudnutím z „hladovania“ je psychicky zapríčínené nechutenstvo. Trpia ním hlavne dievčatá vo veku puberty a sklon je v psychickej zmene dieťaťa i fungovania rodiny. Výsledok je síce jedenie ale ukončené vyvolávaným vracaním. Vychudnutosť sprevádzajú aj oslabené hormonálne ale aj psychosociálne funkcie. Komplexnosť príčin vyžaduje aj zložitý prístup psycho - bio - sociálny s postupným dopĺňaním živín, vitamínov aj hormńov, ale najmä psychoterapiou. Pažravosť ako nervová porucha prejedania s následným vracaním alebo aj preháňadlami podporovanou stratou vody ale aj živín /z urýchlenej pasáže potravy črevami/. Ide tak isto o psycho - biologickú zmenu a vyžaduje komplexnú liečbu s veľkou dávkou psychoterapie.
Nadbytok výživy vedie k tučnote. Dnes je tučnota rozšíreným javom nadbytku hmotnosti už od dojčenského ale najmä detského veku. Jej podkladom je namnoženie tukových buniek alebo ich zväčšenie. Disponujú k nej deti z rodín s častou tučnotou, alebo zvykom nadbytočnej a jednostrannej potravy, no, existujú aj typy chorobnej tučnoty. Pri chorobnej tučnote ide zväčša o komplex chýb, spojených nielen s nadbytkom hmotnosti, ale aj uložením tuku, hormonálnymi poruchami a ich viditeľnými zmenami tela.  Liečba pozostáva z presnej diagnostiky a potom adekvátnej úpravy chýbajúcich alebo narušených hormónov, vitamínov, diéty a psychoterapie.
 

Vitamíny a ich účinok

Vitamíny sú pre život organizmu potrebné k metabolizmu a ochrane fungovania niektorých telesných systémov /ukladaniu solí v kostiach, ochrane slizníc a kože, tvorbe krvi a fungovaniu obranyschopnosti, dobrému videniu, premene živín a mnohým hormonálnym a enzymatickým účinkom/. Časť z nich je rozpustná v tukoch /A,D,E,K/ a ostatné vo vode. Preto je pre prísun v tuku rozpustných potrebná dodávka tukov v potrave, pre ostatné zase vodný obsah potravín. Dnes je nedostatok vitamínov v našej populácii skôr vínimkou, ale pri chorobách je nedostatok viditeľný. V  materskom mlieku sú okrem D vitamínu prítomné ostatné v potrebnom množstve. Preto sa aj D vitamín dodáva aj plnodojčenému dieťaťu.
Spomenieme iba znaky chorôb z nedostatku: nedostatok A vitamínu vedie k šeroslepote, vysychaniu slizníc - aj očnej rohovky, drsnie koža, vzniká anémia, ale dlhodobá porucha vedie k tvorbe kameňov /močové, žlčové/.
Nedostatok D vitamínu sa prejaví mäkkosťou kostí a poruchou ich vápenatenia, deformáciou kostry, únavou, potením dojčaťa najmä na záhlaví.
Nedostatok E vitamínu má za následok nervové poruchy, chudokrvnosť, a zatiaľ nie celkom známe poruchy metabolizmu najmä v mozgu a nervoch.
Nedostatok K vitamínu sa prejaví krvácavosťou, najmä u novorodencov, tvorí sa účinkom baktérií v hrubom čreve a zdravé dieťa už netrpí nedostatkom.
B vitamín je celá skupina vitamínov  a jeho prvý typ sa účastní metabolizmu cukrov a nedostatok sa javí ako nervová, orgánová /srdce/, anemická choroba. Druhý typ chráni sliznice a nedostatok sa prejaví ich vysychaním. Šiesty typ chráni metabolizmus nervov a nedostatok vedie k únave, zmenám slizníc. Niacín chráni mozog a nervy pred únavnosťou a slabosťou. Biotín chráni kožu a vlasy a vedie k pokojnému správaniu. B deväť má na starosti tvorbu krvi, chráni sliznice a črevnú funkciu. B dvanásť je potrebný ku krvotvorbe a ochrane funkcie nervov.
C vitamín je najdlhšie známy a nedostatok vedie ku krvácaniu zo slizníc, vypadávaniu zubov, poruche tvorby kostí a ochrane organizmu pred toxickými látkami metabolizmu potravín /teda aj pred kôrnatením ciev/.
Vitamín F tvoria nenasýtené mastné kyseliny a ich nedostatok vedie k poruche výmeny tukov a ukladaniu do steny ciev. Potrebný je aj k tvorbe obranyschopnosti.
Nadbytok vitamínov býva iba pri A vitamíne a javí sa ako bolesť hlavy, vracanie a nervové ťažkosti. Dlhotrvajúci nadbytok sa prejaví hnačkami a poruchami pečene, kože a kostí. Nadbytok D vitamínu sa prejavuje veľkou výmenou vody, veľa tekutín sa vypije a veľa vymočí, ale vznikajú aj močové kamene, dokonca porucha cievnej steny z ukladania vápnika pre vysokú kyslosť prostredia.
 

Nechuť do jedla

Nechuť do jedla je príznak mnohých ochorení ale aj následok chýb výchovy dieťaťa. Nechuť do jedla sa demonštruje dieťaťom ako odmietanie jedla s poznámkami, alebo proste odporom. Pocit hladu je nervove riadený a tak isto pocit nasýtenia zase cez informáciu zo zažívacích orgánov /žalúdok, črevo/. Najčastejšie príčiny pocitu nasýtenia a nezáujmu o jedlo sú zo zlých návykov /nesprávny prístup k jedlu, únava ale aj vyčerpanie, strach pred niečim - škola, povinnosti/, náhle nechutenstvo z chorôb úst, hrdla, čriev, ale aj ako príznak celkového ochorenia, poruchy zažívania /trávenie, vstrebávanie/, alebo aj alergia na niektorú látku v potrave /akási upozorňujúca reakcia, najmä ak sa opakuje/, choroby pľúc, srdca, mozgu /tieto sú však spojené aj s inými, dokonca vážnejšími príznakmi/. Preto pri jedinom odopretí potravy sa nad nechutenstvom nerozčulujeme, ale pri opakovanom sa nad tým zamyslíme a ak sú aj iné príznaky tak si dobre všimneme prejavy a neváhame vyhľadať lekára.
Pri celkovom dobrom stave výživy /hmotnosť, rast, pravidelná stolica, močenie, dobrý vzhľad výrazu tváre, veselosť v očkách/, veselosti, radostným záujmom o hru, deti, spoločnosť, jedno odmietnutie potravy  značí, že dieťa nemá záujem, jedlo krátko predtým, alebo dostalo predtým cukrík, či niečo „maličké“, pribehlo od hry, ktorá ho zaujímala, alebo niekto „túto konkrétnu stravu“ nemá rád, či ju minule odmietol. Pri opakovanom odmietaní jesť /raňajky pred školou/, či sa nenáhli aby rýchlo zjedlo, či nenáhlime my, rodičia, aby sme mohli odísť do práce, alebo sa všetko robí pred jedlom v chvate. Vtedy sa treba zamyslieť nad okoľnosťami a zvažovať čo je aj v nás, že dieťa reaguje opačne ako chcú rodičia. Či dieťa plní predstavu rodičov o množstve jedla, necháme mu aby si určilo koľko chce, alebo mu vždy naplníme tanier po „čiaru“ a vydelíme čo „musí“ zjesť aby bolo „zdravé, silné“. Prečo by mala platiť predstava rodičov o množstve a nie predstava dieťaťa. Ani rodič neje vždy rovnaké množstvo, ale mení ho podľa záujmu, pritom ale sa vyvaruje hovoriť čo sa mu na jedle neľúbi, alebo „toto neľúbim, nevarme to druhý raz“, alebo takúto stravu „neznášam“. Pamätá si rodič ako sa nesprávne vyjadruje o strave pred dieťaťom a ono napriek „nepozornosti“ si tieto nemiestne poznámky veľmi dobre zapamätá a reaguje ako otec keď sa mu to hodí. Ak je dieťa zdravé a nedostáva potravu „násilne“ iste ho bude hlad informovať o potrebe jesť, je iba na rodičoch aby si jeho správanie všímali a nielenže správne a spolu stolovali ale pri jedle aby si robili skôr chuť ako „nevhodné poznámky“ o tom čo je na tanieri, aby sa vyhli zlozvykom po naznačení nechuti vyhovieť ponúkaním „náhrad - chlieb, cukríky“. Tak isto pri vyjadrení nezáujmu nie je dieťaťu k dispozícii otvorená chladnička alebo komora s rôznymi „zaujímavými kalóriami“. Nechuť k jednému jedlu je namieste a postoj rodičov je tolerantné povolenie dieťaťu odísť od stola ale bez náhrady, s počkaním na ďalšie stolovanie. Samozrejme, že netolerovaná strava, alebo strava „škodlivá“ by sa mala vynechať v jedálničku až do úplného „zabudnutia na ňu“.
Inak je to pri nechutenstve voči potrave, ktorá je na listine zakázaných potravín pre poruchy trávenia či vstrebávania /celiakia, alergia na niektorú časť podobne ako pri celiakii je gliadín/.
 

Poruchy tráviacich orgánov /aspoň v heslách/

Zápach z úst / pri chorobách sú to prímesy chybného metabolizmu potravín a spomenieme iba zápach po acetóne - po opakovanom vracaní, cukrovke; hnilobný pri zápale hrdla, pečeňový pri chorobe pečene/.
Vracanie je návrat zjedenej potravy a býva nenatrávený alebo natrávený a potom   kyslo páchnuci. Vracanie je častým príznakom mnohých ochorení, preto si treba všimnúť ako vyzerali zvratky, ako páchli a aký dlhý odstup je od poslednej potravy, či bolo spojené s napínaním alebo len tak obsah vytiekol z úst.
Vracanie krvi je vždy vážnym príznakom pre vyhľadanie lekára.
Občasne vracanie so zápachom acetónu v dychu  býva u detí najmä v predškolskom veku u nervove a psychicky labilných detí. Vyžaduje správnu diagnózu a len postupné upokojenie a náhradu tekutín a pomalé ale včasné nahradenie kalórií /po lyžičkách tekutiny a po jednom hlte piškóty, či iný typ potravy - ktorú dieťa nevyvráti/.
Ruminácia je vracanie u nervove labilných detí, ktoré si potravu akoby vyvrhovali do úst a „hrajú“ sa s ňou. Pri poruche sa však viac potravy stratí ako sa znovu prehltne. Porucha si vyžaduje odbornú diagnostiku a liečbu.
Pica je jedenie omietky, či hliny - vyžaduje odborné vyšetrenie a prípadne náhradu látok, ktoré v krvi ukazujú nízke hladiny /zinok, železo/, ale skôr je to neurotické dieťa z narušených domácich pomerov, preto pozor na riadne vyšetrenie a vysvetlenie príčiny, aj keď nie je jednoduchá.
Zápcha a hnačka sú vysvetlené inde, podobne bolesti brucha.
 

Vrodená zúženina pyloru /prechodu žalúdka do dvanástnika/

Chyba býva mnokrát častejšia u chlapcov ako u dievčat. Býva častejšia v niektorých rodinách. Prejavuje sa akoby „vystreleným“ vracaním na diaľku a začína koncom druhého týždňa, len zriedka v druhom mesiaci. Zvratky bývajú kyslé a bez prímesi žlče. Strata potravy ale najmä tekutín sa rýchle prejaví na schvátenosti dojčaťa, ktoré nemá stolicu a je vyschlé a vyzerá staro. Na brušku vidno silné vlny črevnej peristaltiky. Diagnózu urobí lekár z opisu vracania, prehmatania bruška, rentgenového a krvného vyšetrenia. Operácia a úprava vnútorného prostredia sú najlepšou liečbou.
 

Nepriechodnosť dvanástnika

Vracanie skoro po narodení a pôrod plodu pri zmoženej plodovej vode je podozrivé z nepriechodnosti dvanástnikovej časti tenkého čreva. Vracanie na diaľku je aj pri tejto poruche ako pri zúžení pyloru. Vo zvratkoch sú aj prímesi žlče ak je prekážka pod vyústením žlčovodu. Príznaky na brušku, rentgenové zmeny, ale najmä poruchy v biochemizme krvi nútia k operačnému riešeniu a priebežnej náprave vnútorného prostredia. Priechodnosť čreva môžu zablokovať aj iné prekážky /atypický priebeh cievy okolo čreva, pretočenie čreva, zle uložený úpon čreva a zmena jeho rotácie pri vývoji, zúženina v inej časti čreva/. Preto pri každom vracaní vo včasnom veku, zmenách stolice a neprospievaní je treba odborné vyšetrenie.
 

Megakolón

Megakolón je označenie rozšírenia hrubého čreva do chorobných rozmerov. Vzniká následkom porušenia nervov určitej časti hrubého čreva, čím sa toto zúžené miesto stáva prekážkou posunu črevného obsahu. Tým sa nad prekážkou stojaci obsah rozkladá, zväčšuje bruško a celkove sa naruší prospievanie dojčaťa, alebo malého dieťaťa. Veľké bruško, nepravidelné objemné a zapáchajúce stolice ako aj vracanie /so stolicovým zápachom/, ale najmä celkove chorobný vzhľad vyžadujú podrobmné vyšetrenie a chirurgické liečenie. Len u časti pacientov sa vystačí s liekovou formou úpravy.
 

Zmeny oblasti riťného otvoru /zúženie, zrastenie/

Zmeny tohto typu sú často spojené s inými chybami. Ich diagnostika sa môže urobiť už pri prvom vyšetrení novorodenca, prípadne sa urobí vo včasnom veku. Liečba, najmä chirurgická, je závislá na presnej diagnostike poruchy.
 

Zmeny v ústnej dutine

Múčnatka /soor/ je zapríčinená plesňou /candida albicans/ a tvorí alebo malé ostrovky bielej farby, alebo tvorí pruhy. Dá sa zotrieť a pod ňou sa nachádza červená sliznica. Nebezpečnú chorobu spôsobí iba u zoslabeného novorodenca alebo dojčaťa s ťažkou základnou chorobou. Inak u zdravého dojčaťa nerobí ťažkosti a odstráni sa alebo zafarbením metylénovou modrou na cumlíku, alebo ocmúľaným tampónom /na vytieranie nosa, či uší/ľahko namočeným do farbiva/.
Jazyk býva niekedy mapovito „pokreslený“ a nerobí dojčaťu ťažkosti. Mizne sám a jeho príčinu nepoznáme.
Veľkosť jazyka môže robiť ťažkosti ak je spojený s vrodeným zväčšením, môže byť aj zmenšený/porada s lekárom je potrebná/. Veľké rýhy na jazyku bývajú pri vrodených chybách, netreba ich liečiť /lingua scrotalis/. V okolí jazyka sa môžu zdurieť vývody slinných žliay, niekedy vzniká guľkovitá cysta zo zadržanej sliny. Pre zmenách sa treba poradiť s lekárom. Krátka uzdička podjazykového prichytenia na svaly podústnej oblasti /brady/ väčšinou nerobí problémy, jedine pri vyplazovaní /jazyk neprejde za dolné rezáky/. Pri problémoch poradí lekár riešenie /len málokedy je treba uzdičku nastrihnúť/.
 

Gastroezofagálny reflux /návrat obsahu žalúdka do pažeráka/

V najmladšom veku je vstup z pažeráka do žalúdka voľný a aj návrat potravy častý. Ovšem neskôr /zosilnením svalov ale aj polohou/ uzáver nedovolí návratu potravy zo žalúdka do pažeráka. Ak sa však návrat potravy opakuje, kyselinou žalúdočnou natrávená potrava leptá dolnú časť pažerákovej sliznice. Vedie to k poruche prospievania aj k bolestiam bruška, ale často aj k zápaľom priedušiek, hrdla, pľúc. Diagnóza je pomerne ľahká, ale vyžaduje odborné vyšetrenie nielen vyvracaného obsahu, ale aj prezretie sliznice pažeráka. Liečba pozostáva zpočiatku iba z polohovania s vyšou polohou hlavičky, pri neúspechu liekového účinku je potrebná operatívna úprava. Keďže sa chyba vyskytnuje u mladých dojčiat, je úprava nutná aj ako preventívne opatrenie, aby vyvracaná potrava nespôsobila udusenie.
 

Choroby hornej časti zažívacieho traktu

Choroby žalúdka a dvanástnika sme spomenuli v predošlých častiach, pretože sa týkajú najmä vrodených chýb a prejavujúcich sa v najvčasnejšom veku. Preto už na pôrodnici sa po nich pátra, aby sa mohli čo najskôr odstrániť. Samozrejme, že niektoré sa môžu objaviť až v neskoršom veku. Upozorňujeme na všetky náhle vznikajúce príznaky so zmenou správania dieťaťa, stratou tekutín vracaním, stolicou, prímes krvi a známky porúch zásobovania vodou /vysušeným vzhľadom slizníc až po odstávajúcu a „dlho“ sa vracajúcu riasu kože/, aby viedli rodičov k urýchlenému vyhľadaniu odbornej pomoci.
Zápaľ žlúdka vyvoláva alebo infekcia, alebo zle pripravená a nesprávne zložená potrava. Okrem napínania a vracania sa prejaví krčovými bolesťami bruška. Podobné príznaky, ale pomalšie vystupňovanie, má aj žaludočný vred. Obe vyžadujú odborné vyšetrenie, dokonca aj prístrojové. Liečba závisí od príčiny ale pozostáva z diéty, liekov a nie vždy aj operáciou.
Cudzie teleso v žalúdku je väčšinou náhodné prehltnutie malých predmetov pri hre dieťaťa. Zväčša možno očakávať ich samovoľný prechod črevom a vylúčenie stolicou /o deň až niekoľko dní/. Len pri predmetoch s ostrým koncom treba časté pozorovanie /nebezpečné sú chemické látky obsahujúce predmety - batéria, časť teplomera s ortuťou/. Pri dlhšom ostávaní predmetu na jednom mieste je potrebné chirurgické odstránenie.
Nepriechodnosť dvanástnika je už uvedená.
Poruchy trávania a vstrebávania v čreve sa volajú malabsorbcia. Porucha trávenia tukov má obsažné stolice so obsahom tuku a tukových mydiel, porucha trávenia curkov má kvasné kyslasté spenené stolice. Hlavným celkovým znakom je neprospievanie, chudnutie, zástava rastu a zmeny v krvi v dôsledku chýbania živín, vitamínov a solí. Odborné vyšetrenie ukáže ktorá časť potravy sa zle trávi, aké zmeny sú na sliznici zažívacieho orgánu, ktoré látky v krvi chýbajú alebo ich hladiny sú zmenené. Na trávenie látok sú potrebné enzymy vylučované pečeňou, brušnou slinivkou, sliznicou žalúdka, čreva. Choroby slinivky sa prejavujú cystickou fibrózou - je to najčastejšia a najdôležitejšia  porucha.
Poruchy rezorbcie sú z neschopnosti prepustiť črevnou sliznicou látky, ktoré sa v čreve natrávili. Vznikajú ako vrodené chyby, alebo získané po narušení sliznice, alebo narušením sliznice zmenou prekrvenia. Najznámejšia je celiakia /výskyt od 1:300 až 1: 5000 živonarodených, u nás asi 1:1000/. Zapríčiňuje ju neznášanlivosť lepku z múk pšenice, ovsa, jačmeňa a raži. Prvé prejavy začínajú prechodom mliečnej potravy na kombinovanú. Dieťa je predráždené, trpí nechutenstvom, vracaním, obsažnými hnačkami, veľkým bruškom, slabosťou a ochabnutosťou svalov, zmenami v krvi a na kostiach. Bezlepková diéta, prakticky na roky života upraví stav dieťaťa / hovorí sa o celoživotnom ochorení/. O stave poruchy sa treba presvedčovať po rokoch opakovaným vyšetrením sliznice čreva a biochemizmom a imunológiou krvi. Céliakia   sa preberá na inom mieste.
Porucha  vstrebávania sacharidov sa týka disacharidov, ktoré sa pre nedostatok enzymu neštiepia a postupujú do hrubého čreva natrávané baktériami na kyseliny a vytvárajú kvasnú stolicu. Bruško dieťaťa je nafúknuté, bolesti sú kolikovité, plyny kyslo páchnuce. Liečenie je iba diétou bez disacharidov.
Porucha vstrebávania tukov, bielkovín, bielkovín kravského mlieka sa prejavuje ako malabsorbcia so zmnenenými stolicami, hnačkami a zmenami z chýbania vitamínov, stopových prvkov a solí, zmenami kože, opuchami ale hlavne neprospievaním. Diagnóza pozostáva z vyšetrenia stolice, biochemizmu krvi, sliznice čreva. Liečba je hlavne diéta.
Existujú aj formy malabsorbcie ktoré nasledujú po črevných infekciách, parazitoch, nedostatku vitamínov, pri dedičných chorobách /poruchy stopových prvkov, ale aj po dlhodobom užívaní niektorých liekov a tiež zmenách dĺžky a tvaru čreva - megakolón, dolichokolón. Pri podozrení na niektorú z chýb sa treba obrátiť na pediatra a nenechať zmenu /aj podozrenie/ bez odbornej porady.
 

Hnačkové ochorenia čreva

Zápaľové zmeny črevnej sliznice sa prejavujú hnačkami. Denná hmotnosť stolice teda úpredstavuje viac ako prislúcha veku /75 až 100 gramov/. Zmeny sa týkajú sliznice porušenej infekciou, otravou, alebo zmenou obsahu /nestrávená, zle strávená potrava/. Preto k hnačke sa pridá aj porucha pohybu čreva /zvýšenie/, zlé prekrvenie sliznice, poruchy vylučovania črevných enzýmov, porucha vstrebávania solí a vody.
Prejavom sú hnačky, zmena množstva a zápachu stolice, strata tekutín a solí, prejavy smädu až dehydratácie. O príčine rozhodne lekár po vyšetrení okoľností okolo začiatku, rýchlosti prejavov, typu stolíc a celkových prejavov, okrem vyšetrení, ktoré informujú o stave vodného a soľného metabolizmu. Väčšinou sa podarí zistiť príčinu a podľa toho voliť liečenie a diétnu úpravu.
Z akútnej hnačky sa môže vyvinúť aj chronická, ovšem jej základom bude niektorá z porúch trávenia, vstrebávania, dismikróbie /po liečbe, hlavne perorálnymi antibiotikami/, alebo poruchy sliznice čreva, alebo črevnej alergie, alebo je to len súčasť iného chorobného stavu.
Liečba nebýva ľahká ale aj tak hlavnou časťou je úprava vodného a soľného hospodárstva, úprava biochemizmu krvi a pátranie po príčine.
Vážnejšie choroby čreva sú väčšinou lokalizované na tenké alebo prevážne hrubé črevo /vredová choroba hrubého čreva, porucha prestupnosti sliznice, alebo ešte lokalizované zmeny s neznámou príčinou/. K diagnóze sú potrebné nielen biochemické, ale aj fyzikálne, imunologické a bioptické vyšetrenia. Iba v novorodeneckom veku môže vzniknúť zvláštna forma odumierania sliznice neznámeho pôvodu, alebo skôr ako sprevádzajúce prejavy pri inej život ohrozujúcej chorobe /sepsa, nezrelosť, porucha krvi, prípadne zápaľ/.
 

Zápaľ slepého čreva

Zápalené slepé črevo je najčastejšou brušnou chorobou, ktorú treba riešiť chirurgicky. V detskom veku zápaľ rýchle pokračuje a môže viesť k pretrhnutiu steny červovitého výbežku, komplikuje sa zápaľom pobrušnice a ohrozí život dieťaťa. Bolesti prichádzajú v záchvatoch, dieťa vracia, má hnačku - alebo naopak nemôže sa vyprázdniť, často močí, povrchne dýcha, horúčka nebýva, ale je vyššia v konečníku /o 1 stupeň voči podpažiu/. Bruško je bolestivé na pohmat. Lekár stanoví diagnózu nielen z pohmatu, ale aj podľa nálezu v krvom obraze. Liečba je chirurgická.
Zápaľu slepého čreva sa podobá zápaľ  lymfatických uzlín okolo slepého čreva alebo v okolí vústenia tenkého do hrubého čreva. Zvyčajne sa objaví spolu s chrípkovým ochorením.
Vsunutie časti čreva do ďalšej časti. Nastáva nepriechodnosť s náhlymi bolesťami, vracaním /až žlče/, bolesťou brucha so stálym stupňovaním. Liečbu určí chirurg.
 

Kýla /hernia/

Kýla je vytlačenie časti brušných orgánov cez oslabenú alebo natrhnutú stenu. Poznáme kýly bráničné /vytlačenie do hrudnej dutiny - pečene, žalúdka, čreva/, trieslové v rozkroku  /priame a nepriame cez oslabené alebo natrhnuté väzy/, u mužov do miešku semeníkov /pozor na odlíšenie tekutého obsahu do obalov semeníkov/ a u žien do veľkých pyskov, v najmladšom veku do pupočnej oblasti. Ide väčšinou o badateľnú hrčku bez zvláštnych príznakov, ale s možným ohrozením dieťaťa pre poruchu cievneho zásobenia vytlačenej časti čreva cez herniový otvor. Vtedy už príznaky sa stupňujú v bolesť, zdurenie a citlivosť vyklenutej časti. Ak sa hrčka dá vtlačiť do brušnej dutiny nemusí sa okamžite chirurgicky zakročiť, ale pri nereponovateľnej hrčke je operácia indikovaná. Najlepšie vyhliadky na samovoľný uzáver má pupočná kýla, ktorá sa postupne zosilňovaním brušných svalov a preto nemáva ani urgentné príznaky.
 

Trhlinky riťného otvoru

Trhlinky sliznice otvoru môžu vzniknúť pri zapečenej stolici a potrebe vysokého tlaku pri jej vybavovaní, pri parazitoch, ktoré sa usadzujú v okolí análneho otvoru, pri nsprávnom  meraní rektálnej teploty. Prejaví sa bolesťami pri defekácii, krvou /čerstvou/ na stolici. Liečba je v zmäkčení stolice, miestnu bolesť možno utlmiť čípkom, alebo mastičkou s protibolestivým pôsobením.
 
 

Vypracoval MUDr. Jozef Černay
cernayj@healthnet.sk