Zdravotné poradenstvo 2


Zoznam tém:
 


Svoje postrehy k daným témam zasielajte prosim na cernayj@healthnet.sk

Dojčenie

Dojčenie - optimálna výživa ako prevencia bio - psycho - sociálnych rizík Pre život človeka sú už od narodenia potrebné výživné látky dodávajúce energiu. Dodávajú ju bielkoviny,  uhlovodany /sacharidy/ a tuky spolu s vodou, ktorá obsahuje ešte rôzne vitamíny, soli a stopové látky. Podieľ jednotlivých živín sa udáva na 15% bielkovín, 30% tukov a 55% uhlovodanov. Z nich sa vytvára energia pre rast, udržanie látkovej premeny, tvorba tepla a pohyb alebo výdaj energie na prácu. Ovšem vekom sa potreba zloženia potravínn mení a zakiaľ dojča potrebuje na kg hmotnosti skoro 3 gramy bielkovín, dospelý už iba 1 gram, podobne je to s tukami, ale nie so sacharidmi /závisia od výdaja energie/. Aj spotreba vody na kg hmotnosti klesá.
Bielkoviny sú zdrojom dusíka a sú stavebnou hmotou organizmu, sacharidy sa rýchlo spaľujú, časť sa ukladá ako rezerva pre prácu svalov, pričom ostatné tvoria polovicu energie. Tuky sú rezervou energie, sú potrebné na prívod v tukoch rozpustných vitamínov /A,D,E,K/. Voda je podstatou pre látkovú premenu /88%/ a rozpúšťadlom solí /0,25%/, ktoré vytvárajú vyrovnané vnútorné prostredie.
Prirodzenou výživou všetkých cicavcov je materské mlieko, ktorého produkciu zabezpečujú hormóny, tvoriace sa v matkje už od pôrodu novorodenca až do konca dojčenského veku /prakticky/. Zloženie materského mlieka je 1,5 gramov bielkovín, 3,8 až 4,0 gramov tukov a 7,0 gramov mliečneho cukru na 100 ml mlieka. Nedokonalými náhradami materského mlieka sú kravské, kozie a ovčie mlieko. Dnes sa snaha o správnu výživu dojčiat  jednoznačne obracia   ku dojčeniu, pretože sme sa presvedčili o dôležitosti tejto výživy jednak v odolnosti proti chorobám, proti precitlivenosti na cudzorodé látky /najmä bielkoviny/, ale aj o správnom raste a prispôsobení sa pre život v neskoršom veku /kôrnatenie ciev, rakovina a iné choroby/.
Dojčené deti nie sú pretučnené, ale dobre stavané a silné, dostávajú dostatok vitamínov /okrem D/, primerané množstvo solí, vytvárajú dostatok obranných látok a časť týchto dostávajú práve materským mliekom. Materské mlieko je najideálnejšie zložená potrava, vždy teplá, čerstvá a bez baktérií, teda sterilná, kryje všetky potreby dieťaťa /od kalórií až po obranné látky/. Dojčenie vytvára tesný vzťah medzi matkou a dojčaťom už od styku tváričky s prsníkom, ale aj psychickým kontaktom od prvého priloženia k prsiam až do úplného odstavenia /môže byť koncom oprvého roka, niekedy aj neskôr, ale s možnosťou a skoro sitorou do konca prvého polroka/. Vytvára sa pevná psychosociálna väzba matky so svojim dieťaťom.
Materské mlieko sa začne tvoriť už pred pôrodom ale po narodení novorodenca sa vyplavia hormóny a tvorba mlieka stúpa od prvého priloženia k prsiam. Prvé mlieko - mlezivo /kolostrum/ - je hustrejšie a žltšie, obsahuje viac bielkovín, buniek i ostatných látok ako zrelé mlieko, ktoré sa zdá belavé, redšie ale pritom  jeho kvalita je stopercentná. Plynule sa prispôsobuje  požiadavkam organizmu a rastu dieťaťa. Zloženie bielkovín materského mlieka, hoci jeho množstvo je nižšie ako v kravskom mlieku, je kvalitou ideálne práve pre novorodenca a dojča. Obsahuje veľa laktalbumínu a nie kazeínu, ktorý je preň nevýhodný. Ak sa matka v čase dočenia živí zmiešanou starvou, ktorá jej nerobí ťažkosti /vyrážky, nafukovanie/, potom je jej mlieko ideálne pre jej dieťa. Pri dostatku mlieka je dojča po nakrmení spokojné, odgrgne si, zaspí a budí sa na ďalšou dávku hladné. Pri dojčení nepotrebuje dieťa žiadne prídavky čajov, či tekutín /o tom svedčí spokojnosť, stolica, močenie, dobrý spánok/.
Novorodenca prikladáme k prsiam matky už hneď po narodení a aj keď sa ideálne menusí prisať,  vyskúša si sací reflex a dotýka sa tela matky. Tak isto si matka vyskúša pocit pritúlenia svojho potomka na telo, učí sa ponúknuť bradavku a časť hnedého dvorca do úst novorodenca. Potom už prikladáme k prsiam podľa potreby a to na začiatku dosť často, možno aj po hodine či dvoch, ale neskôr sa každé dojča nastaví na dlhšie prestávky - až trojhodinové, ba niektoré aj s dlhšou nočnou prestávkou. Počet dojčení sa postupne spravideľňuje a prakticky matka dojčí 6 krát za 24 hodín.
Podmienkou správneho dojčenia je jednak správna poloha matky a to alebo v leže na boku, alebo v sede so zvýšenou dolnou končatinou na strane, na ktorej leží dojča pri prsníku. Ústočká dojčaťa zachytia bradavku aj s hnedým dvorcom. Mtaka pociťuje silný sací ťah. Dojča si zvyčajne za prvých pár minút /možno 5/ vypije podstatnú časť, ktorou kryje hlad a potom sa už iba dopĺňa potreba tekutín a živín a v ďalších minutách sa už iba hrá s bradavkou. Je dobré navykať dojča na „krátke priloženie“ a z oboch prsníkov ak je v jednom o niečo menej, pričom na následujúce dojčenie začína sa z prsníka z ktorého sa predošlé končilo. Ak je nadbytok mlieka potom je dobré odstriekať zvyšok, aby bol jeden prsník po dojčení prázdny. Len do prázdnych prsníkov sa tvorí mlieko výdatnejšie, zvyšky mlieka „hlásia“ prostredníctvom hormónov, že už nie je ich toľko zapotreby. Tak isto dlhým ponechaním dojčaťa pri prsníkoch si matka skracuje prestávky k ďalšiemu krmeniu a zvyšuje svoju únavu a dieťaťu skracuje čas trávenia a výdatného spánku. Príprava prsníkov k dojčeniu je v očiste vlažnou vodou, prípadne borovou vodou, ale medzitým si prsníky omýva aj mydlom, ovšem dosucha ich otiera, čím ich nielen čistí ale aj otužuje. Bradavky by mali byť suché, zvyšuje sa tak ich odolnosť voči vzniku trhliniek a aj možnej infekcii /ktoré bránia dojčeniu a zvyšujú bolestivosť pri krmení/.
Priberanie dojčaťa je spočiatku v prvých dňoch slabšie a nahradzuje skôr popôrodnú váhovú stratu. Inak týždenné prírastky bývajú až 200 gramov v prvom štvrťroku, potom už iba 150 gramov v druhom, v treťom okolo 100 gramov a v poslednom /z prvého roka/ okolo 80 gramov. Hmotnosť dojčaťa sa koncom polroka zdvojnásobí a koncom roka strojnásobí oproti novorodeneckej váhe /asi 10 kg/. Aj rast dojčaťa do dĺžky je v prvom roku najsilnejší a z 50 cm pri narodení narastie na 75 cm. Podobne obvod hlavičky sa zväčší z 34 cm pri narodení na 43 cm už koncom prvého polroka. Na overenie rastového stavu sa aj v poradni presvedčujú meraním a vážením a sleduje sa aj psychomotorický vývin a robia sa o tom záznamy súčasne lekár a sestra  informuje matku.
Snaha po predĺžení dojčenia a jeho včasného začiatku /priložením k prsiam už po pôrode/ sa stretla nielen s pochopením matiek ale aj zdravotníkov a preto sa zaviedlo už po pôrode ležanie novorodencov na izbách matiek, tak zvaný „rooming in“. Pritom je možnosť prikladať dojča k prsiam vtedy, keď sa o to hlási. Tým sa jednak vytvára silnejší podnet pre tvorbu mlieka ale aj vzťah matky k dojčeniu a svojmu novorodencovi. Aj napriek tomu, že všetko neprebieha celkom bez problémov, ukazuje sa, že záujem o dojčenie sa predlžuje, viaceré matky dojčia až do konca polroka veku dieťaťa a všetky opúšťajú pôrodnicu s plným dojčením. Je to aj odraz tvorby „nemocníc priateľských k deťom“.
Dojčenie je rovnako starou výživou ako je starý ľudský rod. Premeny boli iba v tom, že sa matka nahrádzala dojkou, neskôr zberaným materským mliekom a náhradami materského mlieka kravským mliekom v rôznych formách vylepšenia /sušenie, doplňanie vitamínami, rôzne riedenie a podobne/. Doba propagandy sušených mliek je za nami. Náš prvý pediater Chura by sa dnes nemusel hanbiť za svoj trvalý a jednoznačný vzťah k dojčeniu, pre ktorý ho v čase náhrad aj odsudzovali. Preto aj jeho následníci, ktorými sú mnohí pediatri, vidia v materskom mlieku jedinú správnu výživu ľudského dojčaťa a ideálom sa stáva 6 mesiacov jedine výživa materským mliekom. Len potom sa pridávajú vitamíny, v ovocnej šťave, soli v zeleninových vývaroch a ostatné latky v mäse, žltku, neskôr v múke a múčnych výrobkoch.

Dojča - dieťa - základné údaje

Populácia národa sa udržiava pôrodmi, ktoré by počtom mali presiahnuť počet zomrelých v jednom roku. Prírastok populácie znamená vyšší počet narodených ako zomretých, hovoríme o pozitívnom - prírastku a v prípade nižšieho počtu narodených ako zomretých o negatívnom - úbytku. Zdravá populácia má pozitívny prírastok a časť detí 0 až 14 ročných je väčšia ako populácia nad 60 rokov veku. Pre populáciu je výhodný trojdetný typ rodín, pretože to znamená prírastok, ale lepšie je ak priemerný počet detí na rodinu je nad 3. Za zachovanie života sa považuje nízky počet potratov, najmä na žiadosť, najlepšie by bol stav iba s potratmi spontánnymi. Aj spontánne potraty ako „choroba“ by sa mali liečebne zvládať, hoci ich nemožno zatiaľ zrušiť, pretože sú tam potraty z porúch plodu, porúch genetických a porúch matky /maternica, choroby/.
Dojčenská úmrtnosť /DÚ/ je ukazovateľ stratených dojčiat z 1000 živonarodených a odráža nielen stupeň starostlivosti zdravotnej ale aj sociálnej v danej populácii. Ukazateľ je vyjadrený v promilách a vyjadruje počet zomretých dojčiat od 0 do 365 dní veku na 1000 živonarodených. V minulosti bola vysoká ale postupne klesala až na dnešných 8 - 10 promile. Aj v našom štáte nie je všade rovnaká, dokonca v niektorých etnikách a sociálnych skupinách/ vysoko prevažuje nad celoštátny priemer. Z DÚ sa oddeľuje novorodenecká úmrtnosť /NÚ/, ktorá vyjadruje počet zomretých novorodencov do 28. dňa života na 1000 živonarodených. Táto odzrkadľuje stav starostlivosti o tehotnú ženu, ale aj starostlivosť o pôrod a tesné popôrodné obdobie. Po konci 1. mesiaca až do ukončenia 12. mesiaca veku je tak zvaná ponovorodenecká úmrtnosť /PNÚ/ a ukazuje aká je kvalita starostlivosti o dojča v rodine a zdravotníckej starostlivosti v teréne. Odráža chorobnosť a jej zvládanie, prevenciu /očkovanie, vyhľadávanie a liečenie úchyliek, ktoré včasným záchytom sú liečiteľné, kvalitu liečenia získaných ochorení a vôbec záujmu rodičov detí o zdravotnícku starostlivosť, dodržiavanie liečebných postupov a využívania poradenskej starostlivosti/. Úmrtnosť starších detí ako jeden rok  je podstatne nižšia ako DÚ, odráža úmrtnosť na úrazy a otravy /doma a na ulici/, nádorové ochorenia a ešte nezvládnuté infekčné choroby /hoci rozsah očkovaní zahŕňa skoro všetky infekčné choroby detského veku/.
 

Detský vek


Detský vek začína nardoením dieťaťa, to je ukončením tehotnosti, čiže osamostatnením plodu od matky. Novorodenecký vek je do konca 28. dňa života, dojčenský do konca 1. roka, batolivý vek je do konca 3. roka života, predškolský vek do konca 6. roka a škoslký vek do konca 14. roka života. Vek puberty je neohraničený vek koncom školského veku a jeho vymedzenie je nepresné. Každá časť detského veku má svoje zvláštnosti, pre ktoré je veľmi vhodné práve takéto delenie. Jednak na začiatku života sú mnohé zvláštnosti a rýchlosť rastu na hmotnosti i dĺžke, neskôr zase rôzne biologické, psychické, sociálne zvláštnosti zapríčinené vyzrievaním psychiky, ale aj sociálneho zaradzovania, ktoré umožňuje vzdelanie ale aj hormonálne vyzrievanie a sociálne dospievanie. Vekom sa menia choroby, ale aj disponovanosť k niektorým chorobám, zmenám psychiky a sociálnych vlastností sa menia postoje k rodičom, spoločnosti, vytvára sa samostatná osobnosť jedinca.
Zvláštnym obdobím je vývoj plodu od oplodnenia vajíčka semenom až po ukončenie embryonálneho - orgánotvorného /do konca 3. mesiaca/ a fetálneho - rastúceho plodu do jeho odlúčenia z tela matky /do konca 280. dňa/. Dnes sa hovorí aj o medicíne plodu, pretože je u neho možná diagnostika chýb a chorôb ale aj liečba.
 

Rast a vývoj dieťaťa

Detský vek je charakterizovaný rýchlym rastom. Zdravé dieťa sa behom prvého roka mení najviac, pretože rýchlo rastie na hmotnosti ale aj do dĺžky. Samozrejme, že rast sa prejavuje aj obohacovaním psychických schopností, o týchto neskôr.
Priberanie na hmotnosti a na dĺžke je ľahko merateľné. Najväčšie priberanie je vo vnútromaternicovom živote, ale aj rast do konca prvého roka je veľmi rýchly, potom sa spomalí a až v puberte sa znovu zrýchli. Napred prevláda priberanie na váhe, potom na dlžke medzi 5. až 7. rokom veku. Mierne tučnenie je okolo 10. roka. Dokonca aj ročné obdobie ovplyvňuje obe hodnoty. Ale v prvom roku je rast oboch parametrov nie veľmi ovplyvnený okrem výživy, genetickej danosti a zdravia /ako bio - psycho - sociálnej pohody/. Do konca roka narastie dojča na 75 cm dĺžky a to po štvrťrokoch o 11, 7, 5 a 2 cm. Potom je prírastok o 11 cm v druhom, 9 cm v treťom a 5 v štvrtom roku, takže 4 ročné dieťa meria 100 cm. Dnes je rast o niečo vyšší a 4 ročné dieťa neria aj viac ako 1 meter. Rast do výšky sa orienačne vyráta tak, že k 80 cm sa priráta hodnota 5 krát vek. Príkladom je výška 4 ročného dieťaťa. Váha novorodenca býva okolo 3000 až 4000 gramov, chlapci bývajú ťažší. Priemermná váha novorodenca je 3400 g. Po narodení môže byť ale nemusí byť váhový úbytok asi 300 g, ktorý vzniká zo straty mazu, straty prvých stolíc, nedopíjaním dávky, osychaním kože a vlasatej časti hlavy. Úbytok je najvyšší v 4. dni ale sa nahradí v prvom až druhom týždni. V prvom štvrťroku  sa hmotnosť zvyšuje o 200 g týždenne, v druhom 150 g, takže koncom polroka je hmotnosť dvojnásobok pôrodnej hmotnosti. V treťom štvrťroku dojča priberá 100 g a v štvrtom už iba 80 g. Aj tak koncom roka váži okolo 10 kg, teda svoju pôrodnú hmotnosť strojnásobilo. Dnes je hmotnosť detí vyššia ako 10 kg koncom prvého roka. Potom už váhové prírastky meriame iba po rokoch a za každý priberie asi okolo 2 kg. Preto orientačne sa váha dieťaťa vyráta ak k 8 prirátame dvojnásobok veku v rokoch /4 ročné dieťa váži 8+ 2x vek v rokoch, teda 16 kg/. Na presné stanovenie výšky a váhy dieťaťa sú tabuľkové hodnoty, ktoré vystihujú nilene pohlavie, ale aj situáciu spolčenského vplyvu. Dieťa potom viac priberá na váhe pred pubertou to je v 10. až 12. roku.
Rast vidno aj na zväčšovaní obvodu hlavičky, ktorá pri narodení bola 34 cm a koncom polroka 43 cm, koncom roka už 46 - 48 cm a v 6 rokoch 51 cm, v 14. rokoch 54 cm. Hrudník je pri narodení menší ako obvod hlavičky, ale po polroku ju už prevyšuje. Lebka novorodenca medzi kosťami nie je zrastená a na vrchole hlavy má veľký lupienok /veľká fontanela/, ktorá sa síce na niekoľko mesiacov zväčší, ale potom sa postupne zmenšuje až okolo 18 mesiacov je už iba na špičku prsta a postupne sa zatvorí úplne.  Voľnosť lebečných kostí dovoľuje rastu mozgu, ktorý je značne rýchly.
Rast zubov patrí k vývojovým znakom a prvé mliečne zuby sa prerezávajú medzi 6. až 10. mesiacom. Bývajú to prvé rezáky, postupne druhé rezáky, posledné sú očné zúbky a plný mliečny chrup má 20 zubov. Aj počet zubov sa dá odhadnúť ak od veku v mesiacoch odrátame 7. Dospelý chrup sa začne  prerezávať okolo 7. roka a sú to stolčky, potom rezáky /zuby začiatku školského veku, alebo štrbavosť prváka/.
 

Psychomotorický vývin


Posúdenie psychomotorického vývinu je dôležité, pretože určuje, či sa dieťa správa tak ako sa na jeho biologický vek má. Posudzuje sa motorika hrubých svalových skupín /trupu, končatín/, jemná motorika ruky /držanie ruky, uchopovanie dlaňou a prstami/, prejavy reči /od hrkútania až po slabiky a slová/, sociálne správanie /záujem o okolie/. Na základe rozsiahlych pozorovaní sa vytvorili vzorce správania sa v spomenutých prejavoch a porovnaním správania dieťaťa sa dá povedať či je v norme, alebo zaostáva. Pritom pre každé dieťa je individuálna rýchlosť vývinu a rozsah mesiaca je šírka tolerancie. Niektoré dojčatá sa správajú ako pomalšie, iné ako rýchlejšie sa vyvíjajúce a toleranciu určí lekár. Pomalší vývin možno rehabilitáciou urýchliť,  rýchlejší vývin netreba upravovať. Zrenie mozgu sa najlepšie odráža práve v správaní a ide ruka v ruke motorika a psychika, preto je aj určenie vývinu označené ako psychomotorický skríning /vyhľadávacia metóda/. Robia ho pediatri so sestrami ale v spolupráci s matkou, pretože ona najlepšie vie ako sa dieťa správa v jeho prostredí, teda doma v rodine.
Skríning je jednoduchá metóda, dosť citlivá nato aby objavila znaky, na ktoré je nastavená. V tomto prípade na psychomotoriku čo je prejav svalovej a duševnej schopnosti dojčaťa od narodenia do konca prvého roka a aj ďalej. Poznané motorické prejavy a duševné schopnosti v každom mesiaci veku sa porovnávajú s najdenými u preverovaného dieťaťa. Spolu s matkou sa overujú znaky, ktoré by malo mať so znakmi, ktoré u neho sú. S matkou preto, že ona jedine pozná svoje dieťa, sestra preto, že môže pri návšteve doma znaky vývoja overiť a lekár ako odborník ich posúdi s konečnou platnosťou. Ak sa objavia všetky v požadovanej miere označí ako normu. Znaky, ktoré môžu mierne kolísať v smere minus i polus overí opakovane. A znaky, ktoré zaostávajú si preverí a dieťa posiela na neurologické a rehabilitačné vyšetrenie a „liečenie“. Tie pre neho boli odchylné a teda znamenali potrebu ich vyrovnania - „dobehnutia“.

Pohyby hrubých svalových skupín:

1. až 2. mesiac - dvíhanie hlavičky nad podložku pri polohe na brušku, pri ťahu do sedu hlavička prepadá dozadu,
3. až 4. mesiac - obracanie sa na jednu a druhú stranu, ale ešte neprevrátenie sa, hlavu aj pri ťahu do sedu drží vzpriamene, natáča hlavu do bokov a snaží sa točiť k stranám aj telo,
5. až 6. mesiac - obracanie sa z chrbta na bruško, na obe strany, chytá si nôžky alebo sa o to snaží,
6. až 7. mesiac - sedenie napred s pomocou a potom samostatne, aj hranie s predmetmi,
7. mesiac - posadzovanie sa, ak sa má čoho zachytiť /s pomocou matky/, opretie sa o dolné končatiny ak ho držíme vo vise,
8. až 9. mesiac - postavenie sa pri svislom dvíhaní za podpazušie, udrží telo ak sa oprie o podložku,
10. až 11. mesiac - státie s podporou, lezie napred posúvaním ale neskôr na štyroch,
11. až 12. mesiac - chôdza, ak ho držíme za jednu ruku, pomoc pri obliekaní naznačí, sťahuje si oblečenie,
13. až 15. mesiac - samostatné kroky, chôdza.

Jemné svalové prejavy:

1. až 2. mesiac - spočiatku ruka zavretá v päsť sa na krátko otvára, otvorí ju aj na dotyk,
2. až 3. mesiac - naznačí siahanie po ponúkanej hračke,
3. mesiac - držanie hračky v dlani, akoby v pästičke,
4. až 5. mesiac - držanie hračky medzi palcom a prstami ruky, siahanie po hojdajúcej hračke,
6. až 7. mesiac - podávanie si hračky z jednej do druhej rúčky,
6. až 7. mesiac - držanie a chytanie drobných predmetov medzi palec a prsty /dávajme veľký pozor na možnosť vloženia drobných predmetov do úst, nosa, očiek - musíme pri hre byť/,
8. až 9. mesiac - narábanie s predmetmi a chytanie a siahanie aj za viacerými predmetmi, búcha nimi,
10. až 12. mesiac - chytanie viacerých predmetov naraz a vyberanie si z nich, začína s kockami, naznačuje upratovanie /dávanie do krabice/,
12. mesiac - stavia už dve kocky, rozhadzuje a upratuje do krabice.

Duševné schopnosti:

1. až 2. mesiac - pozorovanie očami, na krátko už prvé dni po narodení fixuje tvára matky, hračky koncom mesiaca ak ich má priamo pred očami,
3. až 4. mesiac - vydrží pozorovať dlho, úsmev je vedomý a doplnený hrdelnými  zvukmi,
4. mesiac - pozorovanie očami a súčasný pohyb hlavičky smerom k zvukom, prejavy súčasných pohybov rúk, aj pozorovanie okolia v polohe na brušku, keď je opretý na lakte,
4. až 5. mesiac - pozorovanie s úsmevom, záujem o hranie, chytanie vlasov a tváre matky, začína pozorovať svoj obraz v zrkadle,
6. až 7. mesiac - hlboké zvuky, pozná cudzích a boji sa ich, hračky dáva do úst,
8. až 9. mesiac - komolené slabiky akoby ohoh, dáva si prsty nôh do úst, začína  akoby so slovami, rozumie príhovoreným slovám, hľadá slovom označené veci,
10. a neskôr - sťahuje si čapicu, hrá hry ako baran baran, a pod., rozumie slovám vyjadrujúcim osoby a predmety.

Hlasové a rečové prejavy:

2. až 3. mesiac - hrdelné zvuky gŕ, ga, ah, eh uh,
5. až 6. mesiac - akoby slabikové hrdelné dvojhlásky ga, ba, gŕ, hlboké zvuky, hrkútanie začína,
7. až 8. mesiac - opakovanie slabík bez významu, hrkúta,
10. až 12. mesiac slabikové slová mamama, bababa, až k zdanlivým slovám /možno bez uvedomenia významu/,
12. mesiac - uvedomenie si slova mama, baba,
12. až 13. mesiac - slovo a jeho opakovanie aj opakovanie po matke,
14. mesiac - slovo aj jeho spojenie do dvojíc, opakovanie aj iných slov.

Zrakové schopnosti: /nevidiace dieťa si silno trie oči - nápadne silno/

1. až 2. mesiac - dieťa napred iba na vteriny zaostrí pohľad na tvár matky, neskôr fixuje ju a teší sa na ňu zvýšenými pohybmi,
2. až 3. mesiac - vedomé pozeranie, pokusy o úsmev, aj kývajúce hračky sleduje,
4. až 5. mesiac - pozeranie s obracaním hlavičky smerom k zvuku, začína akoby poznávať oslovenie svojim menom, obracia aj telo smerom k prichádzajúcej matke, ktorá ho zavolá,
6. mesiac a neskôr - vedomá komunikácia, záujem o hru a láskanie.
Sluchové prejavy: /hluché dieťa môže neúmerne silno kričať, sluch treba preskúšať prístrojmi, spočiatku sa dokonca nemusí hluchota nijako zvýrazniť - treba na ňu myslieť ak sa vyskytla v rodine/
2. až 3. mesiac - zbystrenie pohľadu, sledovanie predmetov, natáčanie hlavičky a neskôr aj celej hornej časti tela,
4. mesiac - otáčanie sa za zvukom, skúšanie nesmie byť spojenie s chvením vzduchu  /na vyšetrenie sa hodí zväzok kľúčov, zvonček/.
Pri skríningovom vyšetrovaní psychomotoriky sa sledujú aj prejavy iných orgánov: srdce, obličky, bedrové kĺby, chrbtica a ako sme spomenuli aj zmyslové orgány. Metabolické a hormonálne zmeny sa zisťovali už po narodení z odobranej krvi.
 

Novorodenec


Narodením sa oddelí novorodenec od matky z ktorej čerpal výživu a kyslík a vylučoval odpadné látky a odkysličenú krv. Prerušením pupočnej šnúry sa plod stal samostatným, rozvinuli sa mu pľúca dýcha sám, jeho obeh zásobuje telo kyslíkom a odvádza kysličník uhličitý, prijímaním potravy privádza výživu, trávi ju a vstrebáva bielkoviny, tuky a uhlovodany s vodou a pomocnými látkami a močom a stolicou vylučuje odpad. Pomalšie si začne udržovať vlastnú teplotu, vylučuje pot.
Zdravý novorodenec váži okolo 3400 g, meria asi 50 cm, obvod hlavičky je 34 cm, hrudník má menší obvod ako hlava. Hýbe živo končatinami, koža je ružová a len zčasti pokrytá mazom, vlasy bývajú rôzne čo do množstva. Vie silno kričať, silno sať, kašľať, dýchať /okolo 40 za minútu/, bije mu pravidelne srdce /okolo 140 za min./,  pri náhlom otrase, alebo zvuku sa mykne akoby sa bránil /hornými končatinami robí objímací pohyb/, nechty presahujú okraje prstov na rukách i nohách a sú dosť tvrdé, semeníky sú v miešku u chlapcov a dievčenský genitál kryje vstup do vagíny, len malé pysky sú vidieť, pupok je v strede bruška, koža je ružová, teplota v konečníku môže byť hneď po narodení vyššia ale o 2 hodiny je už medzi 36 a 37 stupňami C, vie močiť bezfarbá tekutina/, vylučuje stolicu /smolka, mazľavá, hustá, tmavosfarbená masa malého množstva, nezapácha/.
Úbytok váhy po narodení je stratou stolice a moču, vyparením a osušením kože, menším príjmom tekutín /dosahuje asi 10% novorodeneckej váhy/.
Novorodenecká žltačka začína 3. deň, sfarbí kožu do žlta najmä na tvaričke a na drieku, bielko očí môže tiež zožltnú. Stráca sa do konca druhého týždňa. Vzniká premenou krvného farbiva. Nemusí vzniknúť u každého novorodenca.
Hormonálna reakcia sa prejaví zdurením prsníkov a u dievčat belavým výtokom z genitálu. Vzniká z mliekotvorných hormónov, ktoré z matky prenikli do plodu.
Pôrodný nádor na záhlaví / ale aj inde/ vzniká v priebehu pôrodu na časti, ktorá tlačila na otvárajúce sa pôrodné cesty. Postupne sa stráca.
Priechodnosť zažívacích ciest sa vyskúšala už na novorodeneckom oddelení. Podobne sa odsali hlieny z ústnej dutiny.
Pupok je spočiatku zvyšok pahýlu po prerezaní pupočnej šnúry a zasychá veľmi rýchlo až odpadne, vytvorí sa pupok. Mokvanie sa vysušuje borovou vodou, alebo zásypom.
Oči sa po narodení ošetria dezinfikujúcimi kvapkami aby sa odstránila prípadná infekcia /kredeizácia/.
Blinkanie je vypľutie, alebo  vygrcnutie malého množstva mlieka /asi malá kávová lažička/, pretože otvor do žalúdka je pomerne volný. Opakuje sa niekedy aj viackrát aj po každom krmení.
Malé biele bodky na koži tváre sú zalepené vývody mazových a potných žliazok, postupne vyschnú a odlúpia sa. Netreba ošetriť.
Chĺpky na koži /oblasť ramienok/ postupne vyschnú a odpadajú.
Nechty - ak presahujú a mohli by viesť k poškriabaniu treba strihať. Na rukách v týždňových intervaloch a na nohách dvojtýždenne.
Stolica postupne žltne a kyslasto „vonia“, obsahuje belavé zrnká, býva 4 až 5 ráz denne /zpočiatku, neskôr raz až dvakrát/.
Moč sa vylučuje až 10 ráz denne, je bezfarbý alebo nažltlý.
Uvoľňovanie plynu zo žalúdka voláme grgnutie a je to prehltnutý vzduch, ktorý sa dostal do žalúdka pri satí. Plyn z konečníka sa uvoľňuje často pri začatí krmenia a treba si všímať, či dieťa ho vie vytlačiť. Pri vyfúknutí môže vylúčiť aj fliačik stolice.
Spánok je v novorodeneckom veku prakticky medzi každým krmením, vekom sa skracuje a bdenie sa predlžuje. Nočný spánok býva dlhší ako denný.
Svaly novorodenca majú dobrý tonus /napätie, elasticitu, objem/ a pohybujú  sa vôľou dieťaťa, pasívnemu pohybovaniu kladú odpor.
Podkožný tuk obaľuje telo primeranou vrstvou, takže telo je zaoblené.
Koža  je elastická a ak vytvoríme na nej riasu, tak sa okamžite vyrovná.
Sliznice úst a  spojovky sú vlhké, ružové, dobre prekrvené.
Dych a pulz možno pozorovať a frekvenciu zrátať.
 

Nezrelý novorodenec


Nezrelé dieťa váži menej ako  2500 g, meria menej ako 47 cm, slabo plače, má červenú kožu s presvitajúcimi cievkami, niekedy opuchnutú, slabo sa hýbe, nemá podkožný tuk, vezerá chudé, nechty nedosahujú po okraj prstov, ušnice priliehajú k hlavičke, semeníky nie sú v miešku, dievčatká majú oddialené veľké pysky pohlavného orgánu, pupočník sa upína nižšie ako je polovica bruška, sací reflex je slabý, žltačka trvá týždne. Vlasy sú sporé, alebo chýbajú, je veľa lanúga /chĺpkov na koži ramien a chrbta/. Časove sa narodili pre ukončením 38. týždňa vnútromaternicového vývoja.
Ich budúcnosť závisí od pôrodnej hmotnosti, pretože tie pod 750 g majú najhoršiu vyhliadku a s hmotnosťou nad 2000  g najlepšiu čo do prežitia, aj keď sa dnes darí vychovať tie s váhou aj pod kritickú hodnotu.
Príčiny nezrelosti sú rôzne od úrazov matky až po infekcie matky, či plodu, alebo choroby a chyby plodu.
Funkčná nedonosenosť sa prejaví slabými schopnosťami udržať si teplotu /preto musia byť v inkubátoroch/, majú slabé reflexy - sací, prehĺtací, obranný, dýchací /plytké/, obličky sú slabšie na odvádzanie odpadu a vznikajú opuchy, prispôsobovanie trvá týždne.
Zvláštnym typom nezrelosti sú hypotrofické plody, čo je znak poškodenia, ktoré dovolí rast do dĺžky, ale slabé priberanie na váhe. Príčiny sú rôzne a vyhliadky závisia od ich závážnosti. Toto je aj zvláštna kapitola neonatológie.
Starostlivosť o nezrelých novorodencov je náročná od uloženia do inkubátora /udržovanie teploty, dodávka kyslíka, vlhkosti/, krmenia /je niekedy ťažké - po kvapkách, alebo sondou/, ošetrovania kože, ...
Starostlivosť o nezrelé deti je komplikovaná.
Aj pôrod je komplikovaný, pretože plod viac trpí pri prechode pôrodnými cestami a častejšie treba siahať k operačným technikám. Najlepšie je odviezť matku s očakávaným nezrelým plodom na špecializované pracovisko /prevoz plodu v matke/.
Výživa materským mliekom je aj pre nezrelé dieťa najlepšia a ak nemá vlastná matka dosť mlieka dodáva sa ženské mlieko z o zberní materského mlieka. Krmiť treba častejšie, v menších dávkach, niekedy pridávať aj výživu infúziami. Nesmie sa zabúdať na dodávku vitamínov.
Na oddeleniach pre nezrelé deti sa vyžaduje zvýšená hygiena ako prevencia možných infekcií.
 

Kolaps, šok

Kolabs nastáva pre chyby v obehu po poruche nervovej sústavy alebo po sztrate veľkého množstva krvi. Dieťa je ochabnuté, nekričí, má sivo sfarbenú kožu, spotenú. Sliznice sú suché ako pri smäde. Kolaps vzniká pri poranení, popálení, ktoré je spojené s preľaknutím. Kolaps môže byť prejavom náhlej infekčnej choroby mozgu, zažívacieho orgánu ale najmä pri celkovej „otrave krvi - sepse“. Pri náhlej strate krvi z poranenia, alebo pri krvácajúcich chorobách. Vyčerpávajúce choroby nemajú taký rýchli priebeh a aj kolaps vzniká akoby zaspávaním.
Liečba je pri náhlych stavoch uložením do plohy v leže, prípadne vyzdvihnutím dolných končatín. Upokojenie dieťaťa a zavolaním lekárskej pomoci. Tekutiny možno podať iba pri pocite smädu, ale pozor na možné vdychnutie. Inak odborná pomoc je v podaní utišujúcich liekov, náhrade krvi, podanie nadobličkových hormónov, doplnenie tekutín infúziou do žily.
Zvláštna forma kolapsu - mdloba -vniká u slabších detí pri dlhom pobyte v nevetranej miestnosti, pri strachu alebo pri dlhšom stáni na jednom mieste.
 

Kŕče


Kŕče sú mimovoľné sťahy svalov a prejavujú sa alebo silným sťahom, alebo pohybami - zášklbami. Vznikajú pri dráždení centrálneho nervového systému, a to celkove alebo len v určitom mieste. Pri dráýdení určitého nervu vzniká kŕč iba na oblasti ktorú má nerv na starosti. Celkové kŕče vznikajú pri zápaľových chorobách mozgu a u dojčiat sú vždy spojené s vyklenutím veľkého lupienka na vrchole hlavičky /pozri novorodenec/. Ku kŕčom vedie poškodenie mozgových buniek nedostatkom kyslíka /dusenie/, pri poranení mozgu úrazom s krvácaním aj do mozgu, pri vývojových chybách mozgu, pri poruchách výmeny vápnika a fosforu /rachitída/, pri chybe metabolizmu glukózy /cukrovka/, alebo bielkovín, či poruche v dôsledku choroby obličiek alebo pečene. Mozog sa dráždi výbojmi pri epilepsii, rôzneho typu /podľa toho sú aj kŕče čo do typu i rozsahu/. Pri niektorých infekčných chorobách je zachjvátený aj mozog /besnota, tetanus/, podobne pri otravách /strichnín, huby/. Ale aj pri vysokej horúčke /hyperpyrexii/ bývajú kŕče. Kŕčom podobné záchvaty zlosti - kŕče z vydýchania, z jedu - bývajú u batoliat a sú spojené s omodraním, zástavením dýchania a zášklbami svalov okolo úst.
Nebezpečie kŕčov je v možnosti vdychnutia potravy, ktorú má dieťa v ústach, poranenia z náhleho pádu, pokúsania sa pri stiahnutí žuvacích svalov, každý záchvat porušuje okysličovanie mozgu a jeho trvanie môže zapríčiniť  poškodenie.
Liečenie pozostáva predovšetkým v zábrane komplikácií, volanie lekárskej pomoci, dodania čerstvého vzduchu, zábrane poranenia, zabránenie poklesu teploty a ak vznikli kŕče z možnej otravy odloženie liekov, či potravy, alebo zbytku rastlín. Lekárovi treba opísať nielen typ kŕčov, ale aj čas vzniku, trvanie, pozorovanie reakcie zreníc na svetlo, zabránenie vysychania očných spojoviek, všimnutie si pomočenia alebo aj vyprázdnenia stolice, vracania /odložiť všetky na prípadnú chemickú analýzu/.
 

Hyperpyrexia - horúčka


Teplotu tela udržuje izolačná vrstva kože s obsahom tuku, ale dlho vystavená vonkajšej nižšej teplote sa mierne prispôsobuje a môže pocitom chladu vyvolať potrebu dotvorenia teploty metabolizmom, stiahnutím chĺpkových svalov - husia koža. Koža teda vyrovnáva nadbytok tepla odovzdávaním a nedostatok dotvorením. Zvýšená teplota je do 1 stupňa nad normu, teda do 38 st. C, alebo v končeníku do 38,5 st. C, horúčka je do 40,5 st. C a nad 41 st. C označujeme tepltu za hyperpyrexiu. Je spojená s s toxickým vzhľadom bledej kože, bezvedomím, niekedy aj s kŕčami svalov. Hyperpyrexia znamená poruchu tepelného centra, ktoré sa „poplietlo“ a nevie či má zvyšovať a či znižovať tvorbu tepla. Príznaky vznikajú z poruchy funkcie mozgu /bezvedomie/, obehu /zmena pulzu a dychu/.
Hyperpyrexia vzniká pri akútnych ochoreniach najmä dýchacích orgánov ale aj m,ozgu alebo pri ťažkých stratách tekutín /hnačka, vracanie alebo obe/. Hyperpyrexii napomáha prílišné zabaľovanie detí pri horúčke, najmä u detí, ktoré majú mozgové poruchy a  už predtým sa prejavila porucha tepelnej regulácie. Aj nesprávne podané lieky proti teplote môžu pomôcť pri vyvolaní hyperpyrexie.
Liečenie je možné podaním upokojujúcich liekov, na zníženie predráždenia mozgu, liekov proti teplote, dokonca obaľmi, či nálevmi studenej vody. Privolaný lekár vie dodať potrebné hormóny, či tekutiny alebo znížiť teplotu. Preto pri horúčke vyhľadáme odbornú pomoc ak sa ukazuje, že teplota stúpa.
 

Strata vody - dehydratácia

Ľudské telo obsahuje vodu - viac ako 3/4 hmotnosti tela. Väčšia časť je v bunkách, časť v medzibunkovom priestore a v cievnom systéme. Voda sa dostáva do tela tekutinami a potravou, jej časť sa vylučuje močom, potom, stolicou a vydychovanou parou. Hlavným miestom vylučovania sú obličky, ktoré regulujú jej odpad podľa potrieb organizmu. Čém je dieťa mladšie, tým je obeh vody väčší /na hmotnosť tela/. Potreba vody stúpa pri trávení, teplote a pohybe. Vo vode - tekutine - sú rozpustené  soli, ktoré viažu vodu /osmotický tlak/ a tak isto bielkoviny, ktoré zadržujú tekutinu /onkotický tlak/. Krvný tlak, ktorý ženie krv do obehu s okysličeným hemoglobínom a vracia odkysličenú krv do srdca a znovu na okysličenie do pľúc, vytláča časť tekutín so živinami  na strane tepien do tkanív nakoľko mu to osmotický a onkotický tlak dovolí /podľa potreby tela/. Na strane žíl sa zase naberá do ciev tekutina aj s odpadnými látkami z tkanív.
Pri poruchách metabolizmu vody sa alebo hromadí v tele, alebo sa nadbytočne stráca. Strata znamená dehydratáciu - nadmerný výdaj - znamená alebo nedostatočný prívod tekutín, alebo nadmernú stratu. Strata tekutín je pri hnačke, pri vracaní, pri poruchách obličiek alebo vodnatielke /vodný diabetes/.
Príznakom dehydratácie je smäd ako najľahší príznak, neskôr suchosť kože a slizníc až zníženie turgoru /je to zásoba tekutín v koži, ktorá ju robí elastickou a ak urobíme medzi prstami riasu, tak sa okamžite vyrovná, pri dehydratácii ostáva dlho „stáť“. Koža dehydratovaného človeka je sivastá, nos zašpicatený, oči vpadnuté  a u dojčiat je vklesnutý veľký lupienok na temene hlavičky. Človek má úzkostný výraz tváre, je dráždivý alebo skôr utlmený až apatický a jeho hlas je zastretý. Dýchanie je pomalé a možno cítiť zápach z úst nakyslastý až acetónový. Dieťa nemočí a má teplotu.
Liečba pozostáva z prívodu tekutín, ale pozor nestačí iba voda. Preto je treba volať lekára, alebo okamžite ísť do nemocnice. Úhrada tekutín sa stanoví z hodnotenia vnútorného prostredia čo do kyslosti a čo do obsahu solí. Predchádzanie strate voidy v teplom ovzduší je dostatok tekutín na pitie, pri horúčke tak isto, ale nesmia sa dodávať naraz vo veľkom mnnožstve ale radšie po menších dávkach a často. Pri chorobných stratách tekutín a solí je nutná správna diagnóza na stanovenie príčiny dehydratácie. V teplých krajinách  je prísun vody podmienkou žiovta ale pri patologickej strate tekutín /hnačka/, je potrebné cielené liečenie. Pozor na zažívacie infekcie pri výletoch do týchto krajín.
 

Opuch

Opuch - edém - je nadmerné nahromadenie tekutiny v medzibunkovom priestore. Nad opuchom ak zatlačíme kožu, tak ostáva v mieste tlaku jamka. Pri začínajúcom opuchu pacient menej močí a priberá na hmotnosti - váhe. Hovoríme o skrytom opuchu - pokiaľ ho výrazne nevidíme /pri obličkových chorobách, alebo zlyhavajúcom srdci/. Pri obličkoivých chorobách vzniká najskôr okolo očú na mihalniciach, pri srdcovej slabosti na dolných končatinách /najnižšie uložené časti tela a aj najťažšie navratiteľná tekutina/. Ale aj v oblasti najnižšie uloženej časti tela ak leží na chrbte, tak opuch je najviac v tejto oblasti. Pri chorobách zo straty bielkovín sa znižuje schopnosť krvi zadržať tekutiny v obehu /znížený onkotický tlak/ a preto ostávajú tekutiny v medzibunkovom priestore orgánov.  Takýto opuch býva z hľadu, alebo z obličkových chorôb, kedy sa stráca veľa bielkovín močom. Aj nadmerné zadržiavanie solí v krvnom obehu vedie k opuchu celého tela. Pri spomenutých srdcových chorobách m,ôže aj nadbytočný prívod tekutín zapríčiniť zadržiavanie tekutín a napred skrytý a neskôr zjavný opuch, dokonca telesné dutiny sa môžu zaplniť tekutinou až vznikne hydro-torax, hydro-peritoneum. Aj pľúcne tkanivá môžu zadržať veľa tekutiny ak je porušený malý obeh krvi slabosťou srdca - hovoríme o opuchu pľúc.
Opuch vo väčšine vzniká pomalšie a preto je treba vyhľadať odbornú pomoc. Opuch odstránia lieky na močenie, alebo lieky na príčinu jeho vzniku /srdce, obličky, stav bielkovín a solí v obehu/.
 

Vracanie

Vracanie je dosť bežný príznak a vzniká pri mnohých chorobách. U dojčiat býva dosť častým príznakom a ak nie je časté, tak je to jav skoro fyziologický /pretože ich žalúdok je formovaný ako vak a nevie dobre zadržať potravu uzáverom voči pažeráku/. Väčšinou však v dojčenskom veku ide o blinkanie - vygrcnutie malého množstva zrazeného mlieka - asi za kávovú lyžičku, krátko po nakrmení a väčšinou pred odgrgnutím. Mechanizmus vracania je sťah žalúdka pri uzatvorenom prechode do dvanástnika za pomoci sťahu svalov bránice a bruška. Vracanie môže byť s napínaním /najbežnejšie/, bez napínania /pri chorobách mozgu/, vracanie na diaľku /explozívne - pri zúžení „vrátnika“ - býva u dojčiat po skončení novorodeneckého veku.
Vracanie je bežným príznakom pri chorbách zažívacich orgánov - žalúdka, tenkého a hrubého čreva. Býva to pri zle zloženej potrave, pri vrodených zúženinách, infekciách čreva, ale aj zápale slepého čreva, alebo angíne, či zápale pľúc a iných náhle vzniklých infekčných chorobách. Vracanie po úrazoch hlavy, otrase mozgu býva bez napínania. U detí školského veku býva vracanie z psychických strachových zmien. Tak zvané acetonemické vracanie je zapríčinené tiež zmenami psychiky a pri ňon cítime z úst dieťaťa acetónový zápach.
Vracaniny obsahujú natrávenú alebo nenatrávanú potravu, žlčovú prímes /nazelenalý obsah/, krv pri porušených cievkach sliznice pažeráka alebo žalúdka, hlien alebo hnis pri vážnejších, chorobách, alebo aj stolicu ak je nepriechodnosť čreva, ovšem toto vzniká neskoro po prvých príznakoch bolestí bruška. Pri vážnom vracaní a jeho opakovaní vyhľadáme lekára a liečenie pozostáva z odstránenia príčiny. Pri vracaní treba odložiť zvratky ak má lekár stanoviť príčinu. Doma musíme nasadiť hladovku alebo šetriacu potravu, zabrániť aby dieťa nevdychlo zvratky /najmú pri vracaní po úraze, či mozgovej chorobe/. Naklonením hlavičky na ľavú stranu a vypláknutím dutiny ústnej sa odstránia zvratky.
 

Rooming - in

Nový spôsob uloženia novorodenca s matkou v jednej izbe je vytvorením možnosti dojčenia podľa potreby. Okamžitým priložením novorodenca na telo matky /kožný kontakt/ sa vytvára najzákladnejšie puto. Už tehotná žena vytvára vzťah k svojmu budúcemu dieťaťu a primay kontakt po pôrode ho upevňuje. Dáva sa šanca vzniku materského puta, ktoré nielenže umožní dojčenie, tvorbu mlieka, dĺžku dojčenia. Už samotná väzba budúcej matky na svoje dieťa je pozitívnym podnetom na správny vývoj a udržanie tehotnosti, lepší priebeh pôrodu a pozitívnejší efekt na novorodenca.
Myšlienka rooming - in vznikla skôr ako humanizácia prístupu k detskému pacientovi na detských oddeleniach nemocníc. Baby friendly hospital je myšlienkou priaznivého prístupu k detskému pacientovi, ktorý by utrpel ak by bol odlúčený od matky, na ktorú je citovo viazaný. Strata väzby je ohrozením psychiky dojčaťa ale aj matky. Porucha môže mať ďalekosiahle dôsledky. Preto je dojča a malé dieťa brané s matkou ako „nerozlúčiteľná“ jednotka. Rooming - in - je len pritodzeným domyslením myšlienky nemocníc priateľských deťom.
V pôrodníctve sa ujali nové metódy od bezbolestného vedenia pôrodu, cez prítomnosť otca novorodenca pri pôrode až po jednotku matka a dieťa. Vyžaduje to úpravy postojov personálu ale aj usporiadanie priestorov oddelení. Vedie to k lepším vzťahom rodičiek a novorodencov ale aj personálu k rodičkám, otcom, ďalším členom rodiny.
Zloženie materského a kravského mlieka /prvé číslo je materské a druhé kravské mlieko/
Tuky                3,8 g        3,5 g na 100 ml
Bielkoviny       1,0 - 1,5g        3,4 g na 100 ml /kazein 40%   85%/
                                                                       /albumin 60%   15% /
Laktóza           6,8 g        4,8 g na 100 ml
Soli                  0,2 g       0,7 g na 100 ml
Kalórie            68          65
Voda               87%       87%
 

Bolesti brucha

Bolesti brucha sú príznakom mnohých ochorení, ktoré veľmi často nesúvisia s ochorením brušných orgánov. Bolesti brucha sa v dojčenskom veku prejavujú plačom, niekedy v nárazoch, najmä v noci a priťahovaním dolných končatín k brušku. Batoľatá a deti mladšieho veku udávajú bolesti nepresne, najmä do oblasti pupka.
Pri bolestiach brucha pozorujeme aj iné ťažkosti ako napínanie na vracanie, nechutenstvo, odmuietanie potravy, zmeny stolice /prehnanie alebo zápcha/. Dokonca v stolici možno niekedy pozorovať parazity.
Na brušku nemusia byť žiadne zmeny, alebo je nafúknuté, prípadne stiahnuté od napätia brušných svalov.
Prehmatávanie bruška je možné iba teplými rukami a oboma naraz. Treba čakať na vhodný okamih keď sa dieťa upokojí a dieťa uvolní napäté svaly.
Bolesti brucha môžu byť príznakom ochorenia brušnej steny - kože, pupka, brušných svalov /pri dlhšom kašli/, pri prietržiach, zápale semeníkov. Choroby brušných orgánov môžu byť od zmien na pobrušnici, pečeni, obličiek, močových ciest, sleziny, podžalúdkovej žľazy, ale aj lymfatických uzlín v okolí čriev. Samozrejme najčastejšie sú to choroby žalúdka, tenkého a hrubého čreva. Ale bolesťami brucha sa prejavujú aj choroby pľúc, srdca, hrdla /mandle, nosohltan/. Z celkových chorôb prichádzajú do úvahy aj infekčné choroby, alergické choroby, nervové choroby /dokonca aj epilepsia/.
Pri bolesti bruška je treba si všímať, kedy prichádzajú aj vo vzťahu k jedlu /pred, po, dlho po/, či sú spojené s vracaním alebo zmenou stolice /alebo obomi/, či sme v zvratkoch alebo v stolici videli aj zmeny. Podobne treba zmerať teplotu, či sa nejedná už od začiatku o bolesti ako spri.evodný znak iného ochorenia.
Pri zastavení vetrov, najmä u malých dojčiat sú bolesti spojené s priťahovaním dolných končatín k brušku, nafgúknutím a už pri malom masírovaní sa ozvú vetry a bolesti ustupujú /vetrová rúrka, alebo zstračený teplomer niekledy vetry rýchlo uvolní.  V iných prípadoch je treba odbornej porady s lekárom.
 

Zmeny stolice

Stolica je odpadná časť potravy a výlučkov čreva, prípadne jeho odumretých výstelkovývh buniek. Stolica má určitú konzistenciu, zápach a farbu, vylučovací interval, ale aj spôsob ako sa vylúčila /spontánne, alebo s pomocou/. Novorodenecká stolica prvých dní je smolka a pozostáva z mazľavej hmoty, nezapáchavej, tmavozelenej. Jej obsahom je prehĺtaná plodová voda, bunky z nej ako aj z povrchovej vnútornej vrstvy čriev, sfarbená natrávenými farbivami žlče a výlučkov črevnej sliznice, ale aj buniek kože, lanugo /chĺpky/, ktoré sa prehĺtali v ostatných dvoch mesiacoch dozrievania plodu. Potom už dojčenská stolica je  zo zbytkov materského mlieka, štiav, buniek epitelu čreva. Je žltej farby, skôr nakyslo „vonia“ než zapácha a obsahuje belavé zrnká /zlúčeniny solí a tukov/, vyprázdňuje sa niekoľkokrát denne, zvyčajne pri krmení a je jej málo, neskôr, keď trávanie je dokonalejšie, môže sa stolica zahustiť, býva dosť nepravidelne, dokonca ani nie denne, ale aj za 2 až 3 dni, pretože materské mlieko sa prakticky kompletne strávi a vstrebe a preto nezanecháva dosť zbytkov na vylúčenie. Ak sa dojča krmí kravským mliekom, je síce stolica nažltlá, ale je je viac, pre vyšší odpad, hustejšia, nezapáchavá. Pridávaním iných živín sa stolica mení, po mrkve je mrkvová,m po banáne a jabĺčku má zvyšky tohto ovocia, mení farbu k hnedej a zápach sa mení v stolicový Ak je strava už kompletná, nadobúda stolica dieťaťa charakteristické znaky dospelej stolice hnedej farby, typického zápachu, hustoty od kašovitej až po tuhšiu a formovanú do valcovitej.
Zmeny stolice sú čo do častosti - častá z preháňania, alebo prehnatia ak sa vyskytne raz až 2 razy, ak je častá hovoríme o hnačkovej. Tá je redšia, zapácha, niekedy až odporne, je vodnatá, môže v nej byť hlien huspeninovej, jej vylučovanie je spojené s nutkaním  až bolesťou. Hnačkové stolice sú početné, až tak časté, že chorý musí trvale čakať, že vylúči stolicu a presedí na mise dlhý čas /typické pre tyfus, paratýfus, dysentériu/.
Zápcha - obstipácia - je tvrdá, formovaná stolica, ktrorá sa nedá vytlačiť a niekedy je ttreba pacientovi pomôcť /teplomerom, rúrkou, glycerínovým čípkom, alebo iným preháňadlom/. Niektoré deti majú sklon k zápche, iné zase k prehnaniu.
Deti, ktorých stolica sa vyprázdni dosť skoro po určitom jedle sú veľmi citlivé na časti potravy a myslíme na alergickú príčinu.
Preto aj u dojčiat pri zavádzaní nových druhov potravy /nový druh ovocia, druh bielkoví, či múčnych jedál/ musíme aspoň po 3 dni pozorovať, či sa nemení ich stolica a prípadne či sa nevyprázdni  skoro po jej zjedení. Ide najmä o najmladšie dojčatá s potrebou zmiešanej alebo „umelej kravsklej výživy“ /nové druhy sušených mliek/.
Stolica dojčiat obsahuje bifidový bacil, stolica umele živeného dojčaťa kolibacily. Sú to bežné neškodné bacily, tak zvané saprofyty.
 

Poruchy močenia

Obličky vylučujú z tela odpadové látky a udrťujú správne zloženie krvnej plazmy. Zbavujú telo dusíkatých látok, kyslých látok, ktoré vznikajú pri metabolizme, vylučujú prebytočné soli a farbivá. Podľa potreby vody v tele vylučujú riedky alebo hustý moč. Pri tvorne moču v obličkách sa uplatňuje mnoho pochodov, závislých od hormónov na rôznych miestach tvorby moču. Obličky filtrujú látky pomocou krvného tlaku, niektoré prechádzajú cez steny kanálikov podľa koncetračného spádu, iné obličková bunka vstrebe, alebo vypudí a ktívne. Na množstvo moču pôsobí antidiuretický hormón. Filtrát v obličkových kanálikoch obsahuje všetky látky ako plazma, okrem bielkovín a krvných buniek. Pri prechode prvého filtrátu kanálikmi sa z neho vstrebávajú potrebné látky zpät do krvi /soli, cukor, aminokyseliny/ spolu s časťou vody, ktorá je potrebná pre udržanie normálneho vnútorného prostredia. Tým sa definitívny moč zahustí a odchádza do močového mechúra a z neho von.
Poruchou močenia je polyúria, oligúria a anúria.
Polyúria, zvýšené množstvo moču, je pri chýbaní antidiuretického hormónu, nefróze, cukrovke a pri veľkom príjme vody, ale aj pri látkach močopudných.
Oligúria /znížené množstvo moču/ je pri strate vody potením, vracaním, stolicou, pri nedostatočnom prívode tekutín, pri chorobách srdca, zápaľoch obličiek, pri popáleninách a šoku.
Anúria /zastavenie močenia/ je pri akútnej poruche obličiek z upchatia kanálikov po úrazoch, po transfúznych príhodách, u novorodencov môže v prvý a druhý deň po narodení nastať „fyziologická“ anúria.
 

Vypracoval MUDr. Jozef Cernay
cernayj@healthnet.sk