ZdN 35/98

Dlh za diagnostiká sa síce znížil,dodávatelia však rokujú s mnohými nemocnicami o splátkových kalendároch

Objem záväzkov nemocníc za diagnostiká a laboratórnu techniku splatný do konca februára 1998 sa znížil k 1. októbru 1998 zo 73 na 42 mil. Sk - konštatovali členovia Klubu laboratórnej techniky a diagnostiky in vitro pri ADL (Klubu LTDIV), ktorí od začiatku augusta pristúpili k diferencovanému obmedzovaniu svojich dodávok asi do polovice nemocníc a ústavov na Slovensku. S najväčšími dlžníkmi sa stretli 29. septembra 1998 na rokovaní na MZ SR pod gesciou generálneho riaditeľa Sekcie zdravotnej starostlivosti MUDr. Jána Gajdoša.

Kedy obnovenie dodávok?

Na stretnutí si obidve strany vysvetlili svoju situáciu, pričom prítomní zástupcovia ôsmich zdravotníckych zariadení zdôraznili, že deficit v ich hospodárení sa prehlbuje, pretože nedostávajú od zdravotných poisťovní dostatok prostriedkov. Zúčastnení sa po vzájomných ústupkoch dohodli na princípe splátkových kalendárov pre najbližšie obdobie. Záväzky splatné do konca februára 1998 by sa mali splatiť v troch splátkach - do 21, 40 a 60 dní od 1. októbra 1998. "Dodávky budú obnovené po prvej splátke, ale obmedzene len tak, aby umožnili fungovanie zariadenia v nevyhnutnej miere. V dodávkach budeme pokračovať, ak bude zaplatená druhá splátka, ak sa tak nestane, znovu ich zastavíme," uviedol hovorca Klubu LTDIV pri ADL MUDr. Ivan Juráš. Dodal, že mimo rokovania na MZ SR komunikujú o splatení dlhov jednotlivo i s ďalšími nemocnicami. Problémom však bude, že sa budú musieť onedlho zaoberať nevyrovnanými pohľadávkami, ktorých splatnosť vypršala koncom marca 1998.

Boli nákupy objektívne?

V súvislosti so vzniknutou situáciou v zabezpečovaní diagnostík pre nemocnice vydalo MZ SR 23. septembra 1998 odborné usmernenie č. 2007/98-A (uverejňujeme ho na 2. str.). Aj keď sa v ňom hovorí všeobecne o nákupe liekov a zdravotníckych pomôcok v zariadeniach ústavnej starostlivosti, jeho hlavným cieľom je dosiahnuť spriehľadnenie finančných tokov predovšetkým za nákup laboratórnej diagnostiky.

V praxi sa totiž často nenakupovali prostredníctvom nemocničných lekární, ale cez rôzne "nákupné strediská či oddelenia", ktoré viedli zvyčajne technickí alebo ekonomickí námestníci. V pozadí je skutočnosť, že ceny diagnostík nie sú regulované (výmermi MF SR, ako je väčšina zdravotníckych pomôcok) a stanovujú sa teda dohodou medzi kupujúcim a predávajúcim. Vydanie vyššie uvedeného usmernenia umožnil z právneho hľadiska podľa MZ SR zákon NR SR č. 140/1998 o liekoch a zdravotníckych pomôckach, ktorý prednedávnom vstúpil do účinnosti.

Magda Žiaková