Z 1. slovenskeho kongresu vseobecnych lekarov, lekarov primarnej starostlivosti a zdravotnych sestier v Bratislave BRATISLAVA (mz) - Asi 350 lekarov a 70 zdravotnych sestier sa zucastnilo 10. maja 1997 v Bratislave na 1. slovenskom kongrese vseobecnych lekarov, lekarov primarnej starostlivosti a zdravotnych sestier. Podujatie zorganizovali hlavny odbornik MZ SR pre vseobecne lekarstvo MUDr. Milan Simunic, riaditel Medicinskeho centra v Bratislave MUDr. Jan Goljer, CSc., MUDr. Eva Durechova, CSc., z Katedry vseobecneho lekarstva IVZ, Asociacia sukromnych lekarov SR a MZ SR (jednotka PHARE). Hlavnym sponzorom podujatia bola Slovakofarma, a.s., a dalsim firma B-BRAUN. Podujatie financne podporila Europska unia prostrednictvom programu PHARE a Asociacia sukromnych lekarov SR. Sucastou akcie bola prezentacia 36 vystavovatelov, predovsetkym predajcov zdravotnickych pomôcok a lieciv, ale aj inych (poistovna DRUZAP, Asociacia medicinskych agentur).
Dopoludnajsi program sa delil na dva hlavne prednaskove a diskusne programy - pre lekarov a pre zdravotne sestry. Popoludni sa ponukali tri alternativy: stretnutie s predstavitelmi zdravotnych poistovni, za ktorym nasledovala prezentacia Slovakofarmy a informacnych systemov v medicine, prednaskovy blok venovany liecbe a manazmentu vybranych ochoreni a dalsi zamerany na prevenciu.
Kongres v mene ministra zdravotnictva pozdravila MUDr. Zora Bruchacova, zastupkyna riaditela Odboru organizacie a riadenia zdravotnictva, analyz a prognozovania, - koordinatorka programu PHARE pre primarnu zdravotnu starostlivost. Zdôraznila, ze o rieseni problemov v primarnej starostlivosti najlepsie rozhodnu ti, ktorych sa to najviac tyka. V tejto sfere v SR dnes pracuje 4 000 lekarov (a zodpovedajuci pocet strednych zdravotnickych pracovnikov), ktori sa zo dna na den stali podnikatelmi - konstatoval v otvaracej prednaske MUDr. Jan Goljer, CSc. Zdôraznil potrebu komunikacie a zapojenia sa do organizacneho celku, ktory ma svoje ciele. Lekarov vyzval k aktivnej cinnosti mimo ich rutinnej praxe.
Primarne ambulancie v SR
Jadrom programu pre lekarov boli prednasky zahranicnych hosti z Holandskeho institutu pre primarnu zdravotnu starostlivost v Utrechte. Wienke G. W. Boerma v prednaske Postavenie lekara primarnej starostlivosti na Slovensku v europskej perspektive informoval o studii Europskej unie, v ramci ktorej sa v roku 1994 (resp. za SR v rokoch 1995 az 1996) pomocou dotaznikov zozbierali udaje od 8 000 praktickych lekarov zo 42 krajin.
Sledovali sa rôznorode aspekty vykonu povolania praktickeho lekara. Jeho postavenie ako zdravotnickeho pracovnika v prvom kontakte s pacientmi, vratane jeho aktivit na podporu ich zdravia, sa ukazalo v SR ako slabe. V rozsahu medicinsko-technickych intervencii, kde sa hodnotilo 14 vykonov (napr. ablacia nechta, vysetrenie ocneho pozadia, osetrenie ran a i.), dosiahli slovenski lekari velmi nizke skore. V manazmente chronickych ochoreni sa pohybuju v europskom priemere. Zistovala sa i uroven vybavenia ambulancii technickymi a zdravotnickymi pomôckami (25 poloziek) - SR skoncila na poslednom mieste zo vsetkych krajin. Vzdelavaniu venuju slovenski prakticki lekari 19,9 hod. mesacne - co je europsky priemer. Nad priemerom sa pohybuje ich pracovny cas - 44 hod. tyzdenne a extremne vysoky je pocet kontaktov s pacientmi - denne 48,9.
Od januara 1997 sa v SR zacal uskutocnovat program PHARE, ktoreho cielom je zaktivizovat lekarov primarnej sfery. V jeho ramci by sa mal vypracovat novy system platieb (viac zavisly od kvality ako od kvantity) a informacny system, malo by zlepsit kontinualne vzdelavanie a kvalita vseobecneho lekarstva. Pracovne skupiny praktickych lekarov by mali vypracovat standardy pre potreby primarnej sfery.
Prakticky lekar v Europe
Koos van der Velden v prednaske Zrovnopravnenie a profesionalizacia vseobecnych lekarov v Holandsku sa podelil o skusenosti za uplynulych 30 az 40 rokov. V tomto casovom useku sa postavenie lekarov primarnej starostlivosti v Holandsku vyrazne zlepsilo a upevnilo. Suvisi to s modernym modelom zdravotnictva, kde na zakladnu informacnu sferu (znalosti zdravotnej problematiky - v spolocnosti, rodine, skole) nadvazuje primarna starostlivost. V nej su lekari "vratnikmi", ktori rozhodnu, ci sa pacientovi otvoria dvere do vyssich stupnov pyramidy - k specialistom a do lôzkovych zariadeni.
Poznatky z Europskej unie ukazuju, ze poskytovatelia primarnej starostlivosti musia najprv zacat spolupracovat, spojit sa a vytvorit koncepciu primarnej starostlivosti. Zdravotna starostlivost v primarnej sfere sa definuje ako dlhodoba, integrujuca, koncentrovana na pacienta, orientovana na rodinu alebo spolocnost a pokryvajuca vsetky zdravotne problemy. Vseobecne lekarstvo je samostatny odbor, ktory ma iny pohlad na pacienta ako maju specialisti. Prakticky lekar sa zaobera nielen problemami zdravotnymi, ale aj psychologickymi a socialnymi. Skolenia na zlepsovanie kvality jeho prace sa zameriavaju na medicinsko-technicke zrucnosti, na pristup k pacientom a na organizaciu povolania. Coraz dôlezitejsi je vyskum uloh v kontexte primarnej sfery. Popri kvantitativnom vyskume (klinicky, epidemiologicky vratane surveillance, vyskum systemu zdravotnictva a financovania) coraz viac sa uplatnuje vyskum kvalitativny (behavioralny a antropologicky). Ulohy praktickeho lekara siahaju od "pastoralnej" ulohy cez medicinsku starostlivost a snahu o vyhnutie sa nadbytocnej spotrebe (nakladom) az po "advokatsku" ulohu v zaujme pacienta a manazment financii.
Navrh financovania
V dalsom programe za ASL SR predlozil MUDr. Ladislav Pasztor vo svojom prispevku Financovanie primarnej starostlivosti novy navrh financovania a MUDr. Jan Gajdosik v referate Moznosti kontroly kontinualneho vzdelavania sukromneho lekara navrh recertifikacie. Vsetky materialy poskytnute na kongrese sa podla vyjadrenia organizatorov predkladaju na verejnu oponenturu.
Celkove sa dopoludnajsi programovy blok stretol s viac ako zivym ohlasom v plene. Bezprostredne mohli ucastnici kongresu diskutovat aj v popoludnajsom programe - na stretnuti s riaditelmi zdravotnych poistovni PMV SR, CHZP Apollo, ZP-VZP a zastupcom VsZP. Temy obidvoch diskusii sa casto prelinali - strucne mozno zhrnut, ze sa hovorilo o financovani, nakladoch na lieky (43 az 46 % z financneho objemu preskripcie ide na vrub specialistov), o moznej financnej zainteresovanosti pacienta, o zneuzivani pohotovostnych sluzieb zo strany pacientov a postoji obcanov k zdravotnictvu, o poukazovani pacientov k specialistom, dalej o terapeutickych standardoch, centralnom registri poistencov, o problemoch s preukazmi a prehlasovanim poistencov, o zdravotnej dokumentacii a jej archivacii, o zmluvach a limitoch, o vykonoch pre Socialnu poistovnu, novele Liecebneho poriadku, ako i o praktickej moznosti komunikacie pre lekarov primarnej sfery (odporucene bolo vyuzit priestor v Zdravotnickych novinach). O druhej gramotnosti
Praca s pocitacom, "druha gramotnost" v kulturnom vyvoji cloveka, bola predmetom teoretickeho prispevku Informacne systemy v medicine a praktickej prezentacie informacneho medicinskeho systemu. Predovsetkym druhy bod programu zaujal svojou nazornostou. Ukazal, ze pracu s kartotekou, dokumentami, tlacivami, prirucnou kniznicou, pisacim strojom a perom mozno nahradit jednym centralnym pocitacovym pracoviskom, kde na mnohe ukony staci doslova uder na klavesnicu (napr. volba lieku pre urcite ochorenie, volba davkovania, volba informacie o lieku). Optimalna praca v ambulancii je taka, ze po vysetreni lekar v pocitaci vykona potrebne zaznamy a sestra na terminali tlaci prislusne tlaciva (napr. recept, poukaz k specialistovi a i.). Pocitac umoznuje bez straty casu vypisy z dokumentacie - napr. pre reviznych lekarov jednotlivych zdravotnych poistovni, pre pacienta pri zmene osetrujuceho lekara a i.
Predvedeny softver pre ambulanciu praktickeho lekara v hodnote 14 900 Sk bol prvou cenou v tombole na konci kongresu a potesil lekarku z Nitry. Osud bol galantny k zenam - dalsie z vecnych cien prisudil lekarkam z Banoviec a Ruzomberka, a zdravotnym sestram z Bratislavy, Liptovskeho Mikulasa a Siah. Vsetci ucastnici podujatia - zdravotne sestry i lekari - dostali vyborne pripravene zlozky s mnohymi zaujimavymi materialmi. Spolu s nimi si odnasali aj pozvanie na buduci kongres, ktory sa uskutocni 16. maja 1998.
/Zdravotnicke Noviny, 22.5.-97, str.1/