Demograficky vyvoj v SR v rokoch 1990 az 1996 s vyhladom do roku 2015

Pri nedavnom okruhlom stole, ktory usporiadala Konferencia biskupov Slovenska, vystupil s aktualnou spravou Ing. Michal Tirpak zo Statistickeho uradu SR  Zvyseny zaujem spolocnosti o problematiku populacneho vyvoja a roznost pohladov na priebeh, priciny i nasledky jednotlivych demografickych procesov ukazuju na potrebu analyzovat vyvoj obyvatelstva a porovnavat ho s inymi krajinami v Europe. Analyzovat situaciu v reprodukcii obyvatelstva je potrebne aj preto, lebo priebeh politickej, ekonomickej a socialnej transformacie sa prejavuje aj v populacnom vyvoji. Predovsetkym prebiehajuce zmeny v zivotnych podmienkach mladej generacie umoznuju na jednej strane vacsie rozhodovanie vo volbe sposobu zivota, na druhej strane sa vytvaraju urcite tlaky nutiace k inemu sposobu demografickeho spravania ako pred rokom 1989.
Koncom roka 1996 zilo na svete 5,9 miliardy obyvatelov. Stagnacia populacneho vyvoja v ekonomicky vyspelych krajinach kontrastuje s populacnym prirastkom rozvojoveho sveta. Do roku 1990 poklesol podiel obyvatelstva vyspelych krajin na 23 % svetoveho obyvatelstva, do roku 2025 podla prognozy OSN sa ocakava pokles na 17 %. V rozvojovych krajinach sa uskutocnuje 87 % populacneho prirastku sveta a do roku 2015 to moze byt az 94 %.
Z hladiska jednotlivych svetadielov je Europa kontinentom s najpomalsim populacnym rastom. V ramci Europy pritom najmensie populacne prirastky zaznamenava stredna Europa, kde v niektorych krajinach napr. v Madarsku a od roku 1994 aj v Ceskej republike dochadza k ubytku obyvatelstva. Pocet obyvatelstva sa v poslednom obdobi kazdorocne znizuje aj v Rumunsku, Bulharsku, Rusku a niektorych dalsich krajinach.
Vyvoj obyvatelstva v Slovenskej republike v rokoch 1990 az 1995 bol charakterizovany postupnym spomalovanim reprodukcie obyvatelstva, pricom jeho hlavnymi crtami bolo neustale znizovanie porodnosti a plodnosti zien pri stagnujucej umrtnosti obyvatelstva. Okrem toho pokracovalo zvysovanie rozvodovosti, znizovanie sobasnosti a potratovosti. Od roku 1990 sa SR stala migracne ziskovou krajinou. Vyslednym efektom uvedenych populacnych procesov bolo postupne znizovanie prirastkov obyvatelstva a zhorsovanie syntetickych ukazovatelov. Hruba a cista miera reprodukcie su od roku 1991 pod zachovnou hodnotou, co znamena ze nie je zabezpecena rozsirena, ale ani jednoducha reprodukcia obyvatelstva, poklesla aj uhrnna plodnost zien.
Predbezne vysledky demografickej statistiky za rok 1996 preukazali tendencie zistene uz v minulych rokoch. Pokracuje transformacia demografickeho spravania v novych spolocenskych, ekonomickych a socialnych podmienkach, postupne sa opusta predchadzajuci model sobasnosti a plodnosti a priblizuje sa ukazovatelom beznym v zapadoeuropskych krajinach. Zatial co tam prebiehal demograficky prechod uz skor a dlhsi cas, u nas vyvolalo komplexne posobenie ponovembrovych zmien rychlejsi demograficky obrat.

Sobasnost

V Slovenskej republike sa sobasnost v povojnovych rokoch nad hodnotou 7 promile udrziavala prakticky az do roku 1989. Priemerny sobasny vek sobodnych zenichov kolisal v rozpati 22 az 23 rokov, slobodnych neviest na urovni 19 az 21 rokov. Po roku 1989 slo k zasadnym zmenam aj v tejto demografickej oblasti. Manzelstva a zalozenie rodiny sa dostali do tvrdej konkurencie s moznostami ziskavat castejsie vyssie vzdelanie, podnikat, slobodne cestovat, udrzat si volnost pri pohybe za pracou atd. Naviac sa objavil fenomen nezamestnanost, tiez ziskavanie vlastneho bytu sa stalo pre prevaznu vacsinu mladych manzelstiev financne nedostupnou zalezitostou. Vsetky uvedene skutocnosti sa prejavili v odkladani vstupu do manzelstiev. Aj ked do veku najvyssej intenzity uzatvarania sobasov zacali vstupovat pocetne silnejsie generacie mladych ludi narodenych v natalitnej vlne 70. rokov, rocne pocty sobasov mali klesajucu tendenciu.
V roku 1996 bolo uzatvorenych v SR 27,5 tisic novych manzelstiev, rovnako ako v roku 1995 a takmer o 13 tisic menej ako v roku 1990. Hruba miera sobasnosti 5,1 sobasov na 1 000 obyvatelov zostala na urovni roka 1995.
 

V sucasnosti vstupuju do sobasneho veku pocetne rocniky narodenych v prvej polovici 70. rokov. Aj napriek zvysovaniu poctu a podielu osob v sobasnom veku, sobasnost sa nezvysuje. V poslednych rokoch dochadza k postupnemu zvysovaniu priemerneho veku snubencov pri uzatvarani prvych sobasov. V roku 1990 bol priemerny sobasny vek slobodnych zenichov 23 rokov a do roku 1996 sa zvysil na viac ako 24 rokov, u neviest sa zvysil z 21 rokov v roku 1990 na 21,6 v roku 1996. Najcastejsie uzatvaraju manzelstva muzi vo vekovej skupine 20az 29 rokov (76,2 %) a zeny vo veku 18 az 24 (75,5 %). Pocet sobasov a zvysujuci sa vek snubencov ukazuje, ze rozhodovanie pre sobas je v sucasnosti u mladych ludi zlozitejsie ale aj zodpovednejsie ako v minulosti. Vedla financnych a bytovych problemov vedu k odkladaniu sobasov do vyssieho veku snubencov v poslednom obdobi, zrejme aj siroke moznosti zaujmov mladych ludi, ako napr. uz spominane podnikanie, cestovanie, docasny pobyt v zahranici, profesna kariera a ine. Tieto vplyvy budu posobit aj v buducnosti a je pravdepodobne, ze zvysovanie priemerneho veku snubencov bude pokracovat.

Rozvodovost

Rozvodovost v Slovenskej republike mala v poslednom obdobi prevazne stupajucu tendenciu. Vynimkou nebol ani rok 1996, ked bolo rozvedenych 9,4 tisic manzelstiev, o 424 viac ako v roku 1995. Hruba miera rozvodovosti sa zvysila na 1,75 promile. Na 100 sobasov pripadlo 34,2 rozvodov, co bolo o 1,5 viac ako v roku 1995 a o 12,3 viac ako v roku 1990.
Priciny rozvodovosti je potrebne hladat nielen v hodnotovej orientacii ludi, ale aj vo vonkajsich podmienkach zivota a v pomerne lahkej dostupnosti rozvodu, v mnohych pripadoch je to tehotenstvo ako dovod pre uzavretie manzelstva.
 

Z celkoveho poctu 12,2 tisic ziadosti o rozvod podanych v roku 1996 bolo rozvedenych 76,9 % manzelstiev, ostatok tvorili navrhy vzate spat a ine rozhodnutia. Z povolenych rozvodov boli tri stvrtiny t.j. 6,8 tisic manzelstiev s maloletymi detmi. Najcastejsimi pricinami rozvratu manzelstva u oboch pohlavi bola rozdielnost povah, nazorov a zaujmov, alkoholizmus a nevera. Najviac manzelstiev 1,9 tisic sa rozviedlo medzi 4. az 6. rokom trvania manzelstva, co tvorilo takmer patinu z celkoveho poctu rozvodov. Priemerna dzka trvania rozvedenych manzelstiev bola 11,3 roka a oproti roku 1995 sa zvysila o 0,2 roka. Na kazde z rozvedenych manzelstiev pripadlo v priemere 1,6 maloletych deti. Medzinarodna porovnatelnost rozvodovosti je urcitym sposobom obmedzena roznostou legislativy v jednotlivych krajinach, Slovensko patri vsak k tym krajinam, kde je jej uroven nizsia. V poslednom obdobi dochadza vo vacsine vyspelych europskych krajin k vyznamnynm zmenam v hodnotovej orientacii mladych ludi aj v ich pohlade na rodinne spolunazivanie. Manzelstvo a uplna rodina stracaju svoju nezastupitelnu funkciu, co vyvolava podstatne zmeny v rodinnych vztahoch a ovplyvnuje aj stabilitu rodin. Podstatne rozsirenie neformalnych partnerskych spoluziti napr. v Skandinavii, ale aj v inych krajinach, hladinu rozvodovosti prirodzene znizuje, pretoze pary zijuce v tzv. neformalnych manzelstvach sa rozchadzaju bez formalneho rozvodu.

Porodnost a plodnost

Vyvoj porodnosti a plodnosti na Slovensku v povojnovom obdobi mozno suhrnne hodnotit ako nerovnomerny so vseobecne klesajucou tendenciou. Vysoka roven porodnosti sa udrzala az do roku 1957, ked sa rodilo rocne v priemere viac ako 25 deti na 1 000 obyvatelov. Rok 1950 bol rokom najvyssej povojnovej porodnosti (28,8 promile) i vsetkych reprodukcnych mier, ktore sa nedosiahli ani v 70. rokoch inak populacne priaznivych. Absolutne najviac deti 102,7 tisic sa vsak narodilo v roku 1952 (28,3 promile). V 80. rokoch sa vsak porodnost opat kazdym rokom znizovala. Podstatny vplyv na tento vyvoj malo zhorsovanie vekovej struktury obyvatelstva, najma znizovanie poctu zien vo veku najvyssej plodnosti a pokles realizovanej plodnosti zien vo fertilnom veku. Tendencia znizovania porodnosti pokracovala aj v roku 1996. Pocet narodenych 60,1 tisic zivych deti bol v roku 1996 o 1,3 tisic nizsi ako v roku 1995 a takmer o 20 tisic nizsi v porovnani s rokom 1990. Hruba miera porodnosti 11,2 zivych deti na 1 000 obyvatelov sa znizila o 0,2 boda a je najnizsia v celej historii Slovenska.
 

Porodnost je ovplyvnovana poctom a vekovou strukturou reprodukcnej zakladne. Reprodukcne obdobie sa u nas prakticky konci 35. rokom veku zeny a maximalna fertilita sa sustreduje do obdobia 21 az 26 rokov, preto pre uroven porodnosti su rozhodujuce pocty zien v tychto vekovych intervaloch. V roku 1996 dosiahol pocet 21 az 26-rocnych zien 252,5 tisic, v porovnani s rokom 1990 to bolo o 29,4 tisic viac. Menej deti sa teda rodi napriek zvysovaniu pocetnosti potencialnych rodiciek vo veku maximalnej fertility. Poklesli aj obe synteticke miery reprodukcie. Hruba miera reprodukcie (pocet dievcat, ktore by sa narodili v priemere kazdej zeny pocas celeho reprodukcneho obdobia za predpokladu zachovania plodnosti zien podla veku) poklesla na 0,712.
Cista miera reprodukcie (pocet dievcat, ktore by sa zivo narodili v priemere kazdej zene a dozili by sa veku matky v case svojho narodenia) sa znizila na 0,700. To znamena, ze pocas jednej generacie pri zachovani sucasnej urovne plodnosti a umrtnosti zien by prirodzenym pohybom ubudlo 30 % potencialnych matiek. Cista miera reprodukcie je pod hodnotou "1" uz od roku 1989. Uroven plodnosti od tohto roku nezabezpecuje rozsirenu ani jednoduchu reprodukciu obyvatelstva.
 

Popri poklese celkoveho poctu zivonarodenych deti sa znizuje aj pocet a podiel deti narodenych v prvych 3. poradiach. To v praxi znamena, ze pokles porodnosti nie je sposobeny ubytkom deti narodenych vo stvrtom a vyssom poradi, ale znizovanim poctu prvych, druhych a tretich deti narodenych v manzelstve.
 

Zvysuje sa vsak podiel deti narodenych mimo manzelstva. Kym v roku 1990 sa narodilo mimo manzelstva 7,6 % deti, do roku 1994 tento podiel vzrastol na 11,7 % z celkoveho poctu narodenych deti a v roku 1996 dosiahol 14 %.
Uhrnna plodnost, ktora predstavuje pocet deti, ktore by sa v priemere zivo narodili kazdej zene pocas celeho reprodukcneho obdobia (15 az 49 rokov) pri nezmenenej miere porodnosti zien podla veku sa znizila z 2,09 v roku 1990 na 1,47 v roku 1996. Maximalna fertilita sa sustreduje do veku 21 az 26-rocnych zien, najvyssia je vo veku 22 a 23-rocnych zien. Velmi priaznivo sa znizuju pocty interrupcii. V roku 1996 potratom bolo ukoncenych 30,9 tisic tehotenstiev, t.j. o takmer 5 tisic menej ako v roku 1995 a o 25,3 tisic menej ako v roku 1990. Hruba miera potratovosti sa znizila na 5,7 promile. Priaznivy vyvoj potratovosti v poslednych rokoch sa dava do suvisu s vyraznejsim vplyvom osvety a antikoncepcie v snahe zabranit ochoreniu HIV.

Umrtnost

Po dlhsom obdobi stagnacie hrubej miery umrtnosti v 80. rokoch na hranici 10 promile, alebo tesne nad touto hranicou, doslo po roku 1990 k priaznivemu obratu vo vyvoji. V roku 1996 zomrelo v SR 51,2 tisic osob, o 1,5 tisic menej ako v roku 1995 a o 3,4 tisic menej ako v roku 1990. Hruba miera umrtnosti poklesla za to iste obdobie o 0,8 boda na 9,5 promile, co je pomerne priaznivy ukazovatel. Vzhladom na to, ze populaciu Slvoenska mozno este stale povazovat za relativne mladu, nema preto na celkovu umrtnost vekove zlozenie najvacsi negativny dopad. Zavaznejsim problemom je vysoka umrtnost na jednotlive druhy ochoreni podla veku. Ide pritom hlavne o srdcovo-cievne ochorenia a nadory, ktore sposobuju 76 % vsetkych umrti. Dalsimi skupinami v poradi najcastejsich pricin umrti su poranenia, otravy a niektore ine nasledky vonkajsich pricin, ako aj choroby dychacej sustavy. Tieto skupiny pricin smrti spolu predstavuju takmer 90 % vsetkych umrti. Vysoka je najma umrtnost muzov v strednych vekovych kategoriach (35 az 54 rokov), ked na 1 000 zomretych zien v uvedenom veku zomiera 2,8-krat viac muzov.
 

Z dlhodobejsieho hladiska pozitivne mozno hodnotit vyvoj dojcenskej a novorodeneckej umrtnosti, urovnou ktorej sa zaciname priblizovat k europskemu priemeru. V roku 1996 zomrelo do 1 roka 615 deti, o 60 deti menej ako v roku 1995 a o 344 menej ako v roku 1990. Miera dojcenskej umrtnosti poklesla za to iste obdobie o 1,8 bodu na 10,2 promile. Lepsim ukazovatelom urovne zivotnych podmienok obyvatelstva a umrtnostnych pomerov ako hruba miera umrtnosti je stredna dzka zivota t.j. nadej na dozitie.
Po roku 1990 pokles umrtnosti, ale najma dojcenskej a novorodeneckej umrtnosti sa prejavil v dalsom predzeni strednej dzky zivota pri narodeni. Nadej na dozitie pri narodeni u muzov v roku 1996 dosiahla 68,8 roka, co je oproti roku 1990 viac o 2,1 roka, u zien sa za rovnake obdobie zvysila o 1,2 roka na 76,7. Predzenie strednej dlzky zivota pri narodeni od zaciatku devatdesiatych rokov pomaly priblizuje Slovensko europskemu priemeru, za ktorym nadalej zaostava o 5 az 6 rokov.
V sucasnej Europe je kratsia stredna dzka zivota ako v SR len v byvalych socialistickych statoch v Bulharsku, Madarsku, Rumunsku a Ruskej federacii a to u oboch pohlavi. V Rakusku sa muzi dozivaju 73,5 roka a v Nemecku 72,8 roka a zeny 80,1 roka resp. 79,3 roka. Pre zaujimavost, najdlhsiu strednu dzku zivota pri narodeni maju v Europe tradicne obyvatelia skandinavnskych krajin - Svedska 75,5 roka u muzov a 80,8 u zien a Islandu 76,9 roka u muzov resp. 80,7 roka u zien (udaje z roku 1993). Pozoruhodna situacia je vo Francuzsku, kde zeny maju absolutne najdlhsiu strednu dzku zivota v Europe (81,8 rokov), zatial co u muzov obdobny ukazovatel (73,6 rokov) len mierne prekracuje europsky priemer.

Migracia

Stahovanie obyvatelstva patri medzi tie demograficke javy, v ktorych sa dosledky ekonomickych a socialnych zmien dotykaju najvyraznejsie. Formovanie migracnych procesov na zaciatku 90-tych rokov determinovali najma dve vyznamne udalosti. Zmena spolocensko-ekonomickej situacie po novembri 1989 a rozdelenie CSFR a vznik samostatnej Slovenskej republiky. Tieto skutocnosti sposobili narusenie predchadzajucich migracnych tendencii vo vsetkych oblastiach. Prejavilo sa to zmenou intenzity a charakteru zahranicnej migracie, ale aj vyraznymi zmenami vo vnutornom stahovani obyvatelstva SR. V roku 1996 zmenilo obec svojho trvaleho bydliska v SR 80,2 tisic osob, o 1,7 tisic viac ako v roku 1995 a o 29,8 tisic menej ako v roku 1990. Pocet migrantov na 1 000 obyvatelov sa oproti roku 1990 znizil o 5,9 boda na 14,9 promile.
Vo vseobecnosti mozno konstatovat, ze zakladnym rysom vyvoja vnutornej migracie v Slovenskej republike po roku 1989 (s vynimkou roku 1992) je pokles jeho objemu, t.j. ubytok pripadov stahovania. Spolocensko-ekonomickymi zmenami po roku 1990 sa otvoril sirsi priestor aj pre zahranicnu migraciu. Jej intenzitu ovplyvnil aj vznik samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993, odkedy aj stahovanie medzi SR a CR je stahovanim zahranicnym. V roku 1996 ziskala Slovenska republika zahranicnym stahovanim 2,3 tisic osob, ked sa na Slovensko pristahovalo 2,5 tisic osob (z toho bolo 49 % z Ciech), a vystahovalo 222 osob. Od roku 1990 sa Slovenska republika stala migracne ziskovou krajinou. Je zrejme, ze intenzivnejsie migracne pohyby budu pretrvavat s Ceskou republikou este ako dosledok rozdelenia spolocneho statu. Vo vztahu s ostatnym zahranicim sa predpoklada rast migracneho obratu, hoci nie vyrazne.

Prirodzeny prirastok

Prirodzeny prirastok ako vysledok reprodukcie obyvatelstva, ma dlhodobo klesajucu tendenciu, v roku 1996 sa vsak zastavil jeho pokles. V roku 1996 pribudlo na Slovensku prirodzenou mierou 8,9 tisic obyvatelov, co bolo o 146 osob viac ako v roku 1995. Miera prirodzeneho prirastku 1,7 promile bola o 0,1 boda vyssia ako v roku 1995. Bolo to sposobene hlavne znizenim umrtnosti. Ci je to obrat k lepsiemu, ukaze az dalsie obdobie.
 

Zo struktury obyvatelstva Slovenska podla zakladnych vekovych skupin je zrejmy pokles detskej zlozky obyvatelstva ako dosledok znizovania porodnosti, ktora trva od roku 1976. Podiel obyvatelstva v predproduktivnom veku sa postupne znizuje a v roku 1990 az 1996 sa znizil o 3,5 boda na 21,6 %, zatial co rastie podiel "starsej" generacie populacie.
Aj tato skutocnost hovori o prebiehajucom starnuti obyvatelstva SR. Potvrdzuje to aj zhorsovanie indexu starnutia, ktory vyjadruje pomer poctu osob v poproduktivnom veku a detskej zlozky obyvatelstva. Kym v roku 1990 pripadlo na 100 mladych obyvatelov 69,3 osob v dochodkovom veku a v roku 1995 to bolo 78,8 osob, v roku 1996 to uz bolo 81,4 osob O starnuti obyvatgelstva SR hovori aj postupne zvysovanie priemerneho veku zijucich obyvatelov. Kym v roku 1990 bol priemerny vek muzov 32,1 rokov, zien 34,9 rokov, do roku 1996 sa zvysil na 33,3 rokov muzov a 36,3 rokov zien. K 31.12.1996 mala SR 5 378,9 tisic obyvatelov, z toho zeny tvorili 51,2 %. pocet obyvatelov Slovenskej republiky sa v roku 1996 zvysil o 11,1 tisic t.j. o 0,2 %.

Aky bol populacny vyvoj na Slovensku v roku 1996 v porovnani s rokom 1995 v kocke:

• zastavil sa prepad porodnosti z rokov 1994, 1995, znizovanie porodnosti vsak pokracovalo;
• pokracoval rast podielu deti narodenych mimo manzelstva, napriek ubytku poctu narodenych;
• znizila sa umrtnost obyvatelstva;
• v dosledku toho sa zastavil pokles prirodzeneho prirastku;
• zastavil sa aj pokles sobasnosti. Pocet uzavretych manzelstiev a miera sobasnosti zostali na urovni roka 1995;
• vyrazne sa opat znizil pocet potratov;
• dalej sa znizila dojcenska umrtnost, co malo vplyv na
• zvysenie strednej dzky zivota u oboch pohlavi;
• dalej sa zvysil priemerny vek zijucich obyvatelov a index starnutia obyvatelstva;
• migracne saldo zo zahranicneho stahovania bolo nadalej ziskove;
• celkovy pocet obyvatelov sa dalej zvysil.

Prognoza vyvoja obyvatelstva

V roku 1996 boli vypracovane Statistickym uradom SR nove projekcie vyvoja obyvatelstva a domacnosti roku 2015. Boli spracovane v dvoch variantoch (A - nizky, B - vysoky variant) lisiacich sa scenarom ocakavaneho vyvoja suhrnnych ukazovatelov reprodukcie. Zakladnymi vstupnymi udajmi projekcie obyvatelstva boli pocty obyvatelov SR podla pohlavia a veku k 31.12.1995, projekcia vyvoja domacnosti bola spracovana na zaklade vysledkov projekcie obyvatelstva z roku 1996 a zachycuje dopad predpokladanych tendencii v procesoch vzniku a zaniku domacnosti a rodin. Vysledky populacneho vyvoja za rok 1996 potvrdzuju spravnost nasich predpokladov v Projekcii 1996 podla A - nizkeho tzv. realneho variantu. Projekcia 1996 predpoklada, ze pocet narodenych deti sa nebude zvysovat rokom 2000. Podla tohto variantu bude pocet zivonarodneych deti postupne klesat z 59,9 tisic v roku 1996 na 57,8 tisic v roku 2000 a 48,9 tisic do roku 2015. Hruba miera porodnosti poklesne zo sucasnych 11,4 promile na 10,7 v roku 2005 a 9,2 promile v roku 2015. Vysoky variant tzv. optimisticky, uvazuje so znizovanim poctu zivonarodenych a hrubej miery porodnosti do roku 2005, v dalsom obdobi 2006 az 2015 sa predpoklada mierne zvysovanie poctu narodenych, aj hrubej miery porodnosti na uroven 11,0 promile.
 

Pocet zomrelych a hruba miera umrtnosti ako dalsie ukazovatele projekcie obyvatelstva sa budu v obidvoch variantoch pocas celeho prognozovaneho obdobia zvysovat a to najma vplyvom rastu poctu obyvatelstva v poproduktivnom veku. V nizkom variante sa pocita s rastom hrubej miery umrtnosti z dnesnych 9,5 promile na 12,2 promile, vo vysokom variante s miernejsim rastom umrtnosti na 12 promile v roku 2015. K miernemu znizovaniu by malo dojst u dojcenskej a novorodeneckej umrtnosti. V suvislosti s uvedenym vyvojom sa predpoklada predzenie strednej dzky zivota pri narodeni u oboch pohlavi v obidvoch variantoch zo 68,4 rokov na 69 u muzov a za 76,3 na 77,1 rokov u zien.
 

Vplyv na pocetnost vyvoja obyvatelstva bude mat aj zahranicna migracia, aj ked nie vyrazny. Predpokladaem, ze podstatne migracne pohyby medzi SR a CR v suvislosti s rozdelenim cSFR su uz ukoncene, z toho dovodu sa pocita len s mierne ziskovou migracnou bilanciou, ktora vsak vyraznejsie neovplyvni pocetnost obyvatelstva Slovenskej republiky. V nizkom variante sa pocita s migracnym prirastkom v rozmedzi 2 000 az 1600 osob rocne, vo vysokom variante z 2 600 az 2 100 osobami rocne s ich postupnym znizovanim.

Pocet obyvatelov SR pri zachovani predpokladanych vstupnych parametrov projekcie by mal mat podla nizkeho variantu do roku 2005 a podla vysokeho variantu do roku 2011 este perspektivny rast, aj ked sa bude tempo rastu pomaly spomalovat. Bude to dosledok nizkej natality a postupneho zvysovania celkovej umrtnosti obyvatelstva. Pre dalsie roky do konca prognozovaneho obdobia je vyhlad jednoznacny - pocet obyvatelov SR sa v druhom desatroci 21. storocia zacne znizovat.
 

Koncom tohto storocia, t.j. v roku 2000 by mal celkovy pocet obyvatelov Slovenskej republiky prekrocit 5,4 miliona osob, co v porovnani s rokom 1996 by znamenalo zvysenie podla nizkeho variantu o 29,8 tisic osob (o 0,6 %) a podla vysokeho variantu o 60,2 tisic osob (o 0,9 %). Pokial by sa vyvoj naznaceny v projekcii uskutocnil, znamenalo by to, ze po roku 2002 by po prvykrat v historii Slovenska doslo k situaci, kedy pocet obyvatelov by sa zacal znizovat. To znamena, ze by sa rodilo menej deti, ako by boli pocty zomrelych.
Vysledky projekcie potvrdzuju proces starnutia populacie obyvatelstv Slovenskej republiky, ktory je v sulade s celosvetovymi vyvojovymi tendenciami. Starnutie populacie ako dolezity fenomen sucasneho aj buduceho vyvojoveho obdobia, mozno nazorne vyjadrit pomocou "indexu starnutia obyvatelstva" (pomer poctu osob v poproduktivnom veku a detskej zlozky obyvatelstva). Index sa bude zhorsovat v obidvoch variantoch. Kym v roku 1995 pripadlo na 100 obyvatelov maldsich ako 15 rokov 78,8 osob v poproduktivnom veku, do roku 2000 sa index zhorsi na 93,6 a v roku 2005 dosiahne hodnotu 113,2 (nizky variant), co bude znamenat, ze obyvatelstvo v dochodkovom veku prevazi nad 15 najmladsimi rocnikmi. Vyvojova tendencia bude obdobna aj vo vysokom variante, i ked nie tak vyrazna (rok 2005 - hodnota 109,7).
Vypracovane varianty projekcii vyvoja obyvatelstva su predzenim predpokladov urovne plodnosti zien, umrtnosti a migracie obyvatelstva do roku 2015, preto aj ich vysledky je potrebne chapat ako orientacny signal toho, kam smeruju sucasne trendy populacneho vyvoja v Slovenskej republike.
 
 

/Zdravotnicke noviny, 1997/