ZdN 37/98

Nie štruktúry, orgány, stanovy, ale ľudia sú rozhodujúci

Pred IX. (volebným) snemom Slovenskej lekárskej komory sa zhovárame s jej prezidentom MUDr. Ladislavom Petričkom

Na poslednej strane bulletinu, vydaného pre delegátov IX. snemu Slovenskej lekárskej komory, jej doterajší prezident MUDr. Ladislav Petričko napísal: "Čo čítaš Hamlet? Slová, slová, slová... Dúfam, že nemáte tento pocit a našli ste čas všetky materiály prečítať a prísť na IX. snem pripravený. Prosím vás o podporu pre tých, ktorí doterajšou prácou urobili pre stav najviac. Hlavne však prosím o zodpovedný výber pri najvyššom práve člena SLK: voliť a byť volený. Vy rozhodnete, aká bude komora v ďalšom dvojročnom období. Kto a aké orgány povedú lekársky stav do nového tisícročia. Poznatky, ktoré som pri vedení komory získal, ma utvrdili, že o všetkom rozhodujú ľudia. Nie štruktúry, orgány, stanovy, ale ľudský faktor: chcieť, vedieť, ak dostanem dôveru musieť s radosťou a... konať.

Ešte raz vás prosím a vyzývam na narovnanie sa, odvahu, občiansku a stavovskú solidaritu. Komora je taká, akí sme my. Som presvedčený, že komora má budúcnosť, bude žiť, má pevné základy, má svoje miesto v slobodnej občianskej spoločnosti."

Pri príležitosti tejto významnej udalosti v živote slovenského lekárskeho stavu sme o bilancujúci rozhovor požiadali MUDr. Ladislava Petrička.

ZdN: Pred dvoma rokmi, na volebnom sneme SLK v Novom Smokovci, vám z 99 delegátov 77 dalo svoj hlas a zvolilo vás do funkcie prezidenta SLK. Na svojej prvej tlačovej besede ste deklarovali predsavzatie kontinuálne pokračovať v pozitívnej činnosti predchádzajúceho vedenia komory. Podarilo sa to?

MUDr. L. Petričko: Vo funkcii prezidenta lekárskej stavovskej organizácie som, obrazne povedané, naskočil do rozbehnutého vlaku. Všetky dobré predsavzatia, ktoré komora za predchádzajúcich šesť rokov svojej činnosti deklarovala, som sa snažil naplniť prácou a konkrétnymi výsledkami. Viaceré predchádzajúce dobré predsavzatia totiž neboli splnené. Takže pri spätnom pohľade som presvedčený, že kontinuitu v činnosti lekárskej komory sa podarilo zachovať. Nepochybné tiež je, a dvojročná práca to potvrdila, že každý jednotlivec alebo kolektívny orgán prináša nové podnety, ktoré môžu obohatiť činnosť organizácie.

ZdN: Okrem úlohy, ktorá bola v popredí úsilia predošlého vedenia komory - dosiahnuť určité sociálne postavenie lekára v spoločnosti - ste si predsavzali klásť dôraz na otázky súvisiace s morálnou a etickou spôsobilosťou vykonávania povolania lekára, jeho ochranu.

MUDr. L. Petričko: Bolo nám jasné, že musia byť vytýčené priority, ktoré bude komora schopná presadzovať a ktoré súčasne korešpondujú s postavením a pôsobnosťou partnerských európskych komôr. Preto vzniklo presvedčenie, že obhajovať len sociálne postavenie lekárov, ktoré v tom čase rezonoovalo a dominovalo, je len sekundárna záležitosť - navyše plne patriaca do kompetencie odborových organizácií. Za prvoradé sme považovali presadzovať riadenie kvality činnosti práce lekára a jeho etickú a morálnu spôsobilosť na túto prácu. To sa veľmi konkrétne podarilo naplniť na vlaňajšom VIII. sneme, na ktorom sme prijali deklaráciu riadenia kvality a systém riadenia kvality odbornosti vykonávanej práce, ktorý sa realizuje od začiatku tohto roka.

ZdN: S akým výsledkom, pán prezident?

MUDr. L. Petričko: Realizácia tohto systému neustále naráža na problém nedostatku ekonomických zdrojov, ktoré ako vonkajší faktor limitujú účinnejšie presadzovanie požadovanej a nevyhnutnej odbornosti, morálky a etiky lekárskej činnosti. Na druhej strane je otázne, či pri trvalom nedostatku zdrojov možno vyžadovať od lekára, aby práve tieto atribúty považoval vo svojej činnosti za prvoradé.

ZdN: Popri podpore vykonávania lekárskeho povolania si nové vedenie stavovskej organizácie slovenských lekárov si dalo za úlohu vyvodzovať dôsledky voči tým, ktorí jej kritériá nespĺňajú...

MUDr. L. Petričko: Už spomínané vonkajšie faktory pôsobili veľmi negatívne. Vzniká však aj otázka, či sú mnohí naši kolegovia ochotní prijať tieto kritériá pre svoju každodennú činnosť ako prvotné. To je azda najdôležitejšie. Tu sme narážali na to, čo si presne pamätám ako svoju prioritu pri presadzovaní sily komory: aj v ekonomicky nepriaznivom prostredí mať vnútornú silu vylučovať zo svojich radov aj medzi lekármi sa vyskytujúce čierne ovce; je to predsa nedeliteľná súčasť práce stavovskej organizácie. Myslí, že v predchádzajúcom období hlavne náš kontrolný výbor a čestná rada riešili oveľa viac problémov z tejto oblasti. Neustále však chýba ochota - najmä v nižších článkoch štruktúry komory - tieto problémy aktívne a dôsledne, v záujme SLK, riešiť. Prípad ortopédov v ružinovskej nemocnici či iný v trnavskej nemocnici sú príkladmi takéhoto prístupu...

ZdN: Na tatranskom sneme zarezonovalo aj predsavzatie pokračovať v podpore svojho "chceného dieťaťa" - Lekárskeho odborného združenia. Ako hodnotíte spoluprácu z odstupu dvoch rokov?

MUDr. L. Petričko: Bežný život a už spomínaná zlá, v súčasnosti takmer katastrofálna ekonomická situácia rezortu nás nechtiac vtiahli do úzkej spolupráce s odbormi, osobitne s Lekárskym odborovým združením. Dokumentujú to konkrétne udalosti na jar tohto roku. Zásluhou účinnej práce výboru našej rady SLK pre sociálne postavenie lekára máme dobrú obsahovú aj personálnu spoluprácu nielen s Lekárskym odborovým združením, ale aj so Slovenským odborovým zväzom pracovníkov zdravotníctva a sociálnej starostlivosti.

ZdN: Podarilo sa upevniť vnútrokomorovú disciplínu?

MUDr. L. Petričko: Sú časté polemiky, čo je vnútrokomorový život a aká by mala byť harmonizácia činnosti centrálnych a regionálnych orgánov komory. Z môjho pohľadu je na výbornej úrovni vnútrokomorová disciplína a pracovné nasadenie riadiacich štruktúr komory - ale s veľmi rôznorodou reakciou v regiónoch. Myšlienka vytvorenia siedmich kľúčových výborov Rady SLK nebola vždy v jednotlivých regionálnych komorách optimálne pochopená. Práve tieto inštitúcie mali vytvoriť podhubie na vtiahnutie čo najväčšieho počtu našich členov - lekárov do činnosti komory v úsilí o naplnenie jej predstáv. Napriek tomu sa nám podarilo vytvoriť schému pre zapojenie do práce čo najväčšieho počtu kolegov - lekárov, čo zásluhou nadviazania osobných kontaktov upevňuje vnútrokomorovú disciplínu. Je to však kontinuálny proces, ktorý, samozrejme, nikdy nie je ukončený; verme, že v lepšom ekonomickom rostredí bude účinnejšie naplnený.

ZdN: Jedným z významných opatrení nového vedenia SLK bola reštrukturalizácia regionálnych lekárskych komôr nadväzujúca na nové územnosprávne členenie. Osvedčila sa táto nová štruktúra?

MUDr. L. Petričko: Výstavba štruktúry je otázkou precizovania legislatívnych predpisov vnútrokomorového života. Na druhej strane niekoľkoročné pôsobenie v rôznych funkciách ma utvrdilo v presvedčení, že o všetkom rozhodujú ľudia, nie organizačné štruktúry. Jednoznačne sú to členovia - ich angažovanosť, zanietenosť, pracovné nasadenie. Preto aj snaha spred dvoch rokov o zníženie počtu regionálnych komôr ich zlúčením na väčšie funkčné celky nenaplnila celkom predstavu, že veľké komory sú funkčné a malé naopak. V súčasnosti, keď bilancujeme našu prácu, vieme, že máme veľké a nefunkčné regionálne komory a menšie, ktoré pracujú príkladne. Zastúpenie každého kraja vo vrcholných orgánoch komory a spôsob volieb (náš volebný kraj kopíruje nové územnosprávne členenie našej republiky) je však vhodným modelom na zapojenie všetkých regiónov Slovenska do činnosti stavovskej organizácie.

ZdN: V prvom období v činnosti nového vedenia komory ste si veľa sľubovali od spolupráce s Ministerstvom zdravotníctva SR. Aká bola realita?

MUDr. L. Petričko: Náš mandát prekrýval druhú polovicu funkčného obdobia ministerstva zdravotníctva, ktoré "vydržalo" celé štvorročné obdobie. Spočiatku vedenie rezortu prejavovalo ochotu o partnerskú spoluprácu, tvárilo sa, že akceptuje komoru ako významného partnera - aspoň verbálne. No postupom času, s narastaním mnohých problémov v rezorte, sa ukázalo, že to bol zastierací manéver na pacifikovanie našej činnosti. Nemôžem si odpustiť uvedenie konkrétneho príkladu, ilustrujúceho "akceptáciu" komory. Na našom vlaňajšom sneme, na ktorom sa zúčastnil prezident republiky i ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, náš rezortný minister, ktorý bol osobne pozvaný, sa ani neospravedlnil, ani neposlal za seba žiadnu náhradu...

Viac ma však mrzí, že účasť komory na tvorbe rezortnej legislatívy bola obmedzená na "vychytávanie" a neskôr vyškrtnutie všetkých samosprávnych regulácií a podnetov; viedlo to k prijatiu takých legislatívnych nepodarkov, akými sú Liečebný poriadok, zákon o zdravotnej starostlivosti a mnohé ďalšie. To, nepochybne, prispelo ku kritickému stavu zdravotníctva, do ktorého sa rezort postupne dostal. Osobitnou kapitolou je moje neprijatie u ministra zdravotníctva pri rokovaní o vážnej situácii v rezorte alebo charakter tzv. okrúhleho stola v rámci vyhrotenej situácie v apríli tohto roku...

ZdN: Mali ste víziu pracovať tak, aby "nechodila" komora za lekárom, ale lekár za komorou - teda konkrétnou osobou v kraji, ktorá mala byť nielen mysliteľom, riešiteľom úloh v danom regióne, ale aj služobníkom pre členstvo. Podarilo sa splniť túto predstavu?

MUDr. L. Petričko: Tam, kde regionálne komory dobre fungovali, boli pre členskú základňu ozajstným služobníkom. Škoda, že chýba ochota medializovať potrebnú a prospešnú činnosť okresných regionálnch komôr.

ZdN: Komora si vytvorila štruktúru výborov, ktoré boli jej chrbticou - pre vnútrokomorový život, legislatívnu činnosť, privatizáciu a poisťovníctvo, pre hodnotenie práce a sociálne postavenie lekára, pre spoluprácu s mimovládnymi organizáciami, pre zahraničnú spoluprácu a odbornosť a kvalitu lekárskej práce. Ako sa svojich úloh zhostili jednotlivé výbory?

MUDr. L. Petričko: Opäť musím potvrdiť, že práca výborov bola markantným prínosom na zintenzívnenie činnosti lekárskej komory. Niet pochýb, že každý výbor dosiahol pozitívne výstupy. Začal by som výborom "novým" - pre spoluprácu s mimovládnymi organizáciami. Ukázalo sa, že priorita komory, ktorá možno znie ako fráza - demokratický a právny štát - rozhodne nebude a nie je frázou, ale základom fungovania všetkých mimovládnych, teda aj stavovských organizácií. Preto kontakty, aktivita a pôsobenie pri harmonizácii záujmov ostatných stavovských zdravotníckych organizácií, rovnako ako občiansko-pacientskych, je obrovským pokrokom na ceste utvárania občianskej spoločnosti u nás. V tejto oblasti si musí každý región hľadať a nachádzať svojich partnerov. Vzniká tak potreba vytvárať v nich sieť ľudí ochotných angažovať sa a činorodo pracovať.

Obrovský kus práce sa odviedol v konkrétnom každodennom napĺňaní deklerácie riadenia kvality a odbornosti lekárskej činnosti, prijatej na VIII. sneme SLK. V tejto oblasti výbor pre kontrolu a riadenie kvality úzko spolupracuje so sekciou Asociácie súkromných lekárov SLK. Treba tiež vyzdvihnúť činnosť výboru pre legislatívu - jednak smerom dovnútra komory, ale najmä smerom navonok. Bola to mravčia práca pripomienkovať legislatívne materiály, poskytovať podnety na činnosť štátnych orgánov, hoci sme už hovorili, s akým efektom... Slovenská lekárska komora má aj veľmi dobré kontakty so susednými partnerskými lekárskymi komorami. Vymieňame si skúsenosti a snažíme sa nachádzať spoločné postupy - najmä v transformujúcich sa krajinách, kde sú problémy v zdravotníctve často podobné. Dôkazom tohto úsilia je i pripravované sympózium Etika, ekonomika, odbornosť, ktoré bude v úvode IX. snemu SLK.

ZdN: Pri nástupe do funkcie ste mali sympatický slogan: SLK bude silná vtedy, ak bude mať podporu. Pociťovali ste podporu radových členov?

MUDr. L. Petričko: Podporu som pociťoval najmä vtedy, keď bola situácia v rezorte vyhrotená, čo bolo vlastne celý posledný rok. Na druhej strane však lekárska obec kopíruje sociálno-politickú sféru celej slovenskej spoločnosti. Preto neraz apatia, pasivita, neochota aktívne sa angažovať v riešení problémov je u veľkej časti lekárov brzdiacom prvkom. Veľmi ťažko ho chápu a akceptujú tí, ktorých osobne nazývam fanatikmi veci či priekopníkmi. Zmena v tejto oblasti je úlohou dlhodobou a nestačí na ňu dvojročné funkčné obdobie.

ZdN: Jednou z priorít SLK bolo aj presadenie nového zákona o stavovskej organizácii lekárov. Tento bod sa však objavuje aj v návrhu programu nastávajúceho snemu...

MUDr. L. Petričko: Táto priorita bola spolitizovaná v tom zmysle, že témy, ktoré sme prijali v návrhu nového zákona o lekárskej komore na VIII. sneme SLK, boli zo strany štátnej správy, bez možnosti diskusie, okamžite odmietnuté. Naša reakcia bola taká, že sme z vlastného popudu neboli ochotní súčasnému zákonodarnému zboru predložiť náš návrh nového zákona o lekárskej komore. V "čakacej" lehote sa nám však podarilo pripraviť - zásluhou spolupráce s nemeckou a poľskou partnerskou komorou - úplne novú verziu návrhu zákona o lekárskom povolaní, ktorej integrálnou druhou časťou je návrh zákona o SLK. Tento návrh mapuje európsku predstavu fungovania slobodného lekárskeho povolania a obsahuje samosprávne prvky inštitucionálnej formy riadenia kvality a odbornosti tohto výnimočného povolania. Zostáva úloha pre ďalšiu garnitúru reprezentantov našej organizácie, aby presvedčili zákonodarné a výkonné zložky tejto spoločnosti, aby nová Národná rada SR takýto návrh zákona prijala. Privítal by som, keby som sa v budúcnosti mohol o tomto návrhu zmieniť, prostredníctvom ZdN, aj podrobnejšie... Aj preto, že anketa, ktorú sme medzi našim členstvom urobili prezradila, že práve táto problematika má spomedzi jeho záujmov prioritu.

ZdN: Predsavzatím komory bola privatizácia zdravotníckych zariadení zdravotníkmi...

MUDr. L. Petričko: Vychádzali sme z dokumentu Dlhodobá stratégia stabilizácie lekárov a ostatných zdravotníckych pracovníkov..., súčasťou ktorého bola aj problematika privatizácie. V tejto súvislosti zaujala komora jasné stanovisko: ak vláda SR dokument zobrala na vedomie, je nekorektné neplniť ho! V tomto materiáli bola podrobne rozpracovaná koncepcia privatizácie v zdravotníctve. Môžem zodpovedne povedať, že komora nemala, napriek mnohým ubezpečeniam, napriek potrebe vládnej garnitúry získať na svoju stranu aj lekárov a ostatných zdravotníkov, žiadny vplyv na rozhodovanie orgánov, ktoré riadili privatizáciu aj zdravotníckych zariadení. Určite by autorita komory bola bývala väčšia, ak by bola mohla obhajovať - v duchu Dlhodobej stratégie stabilizácie... - práve zdravotníkov, pracujúcich v objekte určenom na privatizáciu.

ZdN: Komora si na tatranskom sneme vytýčila úlohu zachovať jednotu lekárskeho stavu. Z vonkajšieho pohľadu sa to nepochybne podarilo, aký je však pohľad zvnútra?

MUDr. L. Petričko: Nedošlo k rozštiepenosti záujmov a štruktúry komory, čo rozhodne považujem za úspech. Som presvedčený, že jednota komory slovenských lekárov je nielen proklamovaná, ale aj skutočná. Na tom majú svoj významný podiel aj odbory a asociácie súkromných lekárov. Potešiteľné je, že sme našli spoločnú reč aj s ostatnými stavovskými organizáciami v rezorte.

ZdN: Nemenej významnou úlohou, ktorú SLK prijala, bolo predsavzatie bojovať za spravodlivé ohodnotenie práce lekára...

MUDr. L. Petričko: Ťažko povedať, čo je spravodlivé ohodnotenie práce lekára... Osobne si myslím, že stále sa len blížime k tomu, aby sme mohli definovať hodnotové postavenie lekára v spoločnosti a jeho spravodlivé ekonomické ohodnotenie. Faktom je, že nebola splnená tretia etapa zvyšovania platových taríf lekárov a ostatných zdravotníkov, zahrnutá do Dlhodobej stratégie stabilizácie..., dokonca nebola ani realizovaná 7-percentná valorizácia inflačného nárastu k 1. júlu, ktorú vláda SR napr. pre rezort školstva a ďalšie akceptovala. V tejto situácii však nemožno zabudnúť ani na prehlbovanie ekonomických ťažkostí aj súkromných lekárov.

ZdN: SLK sa chcela tiež sústrediť na vypracovanie koncepcie odborného rastu a kontroly odbornej činnosti lekára...

MUDr. L. Petričko: Koncepcia sa realizuje každodennou aktivitou neinštitucionálneho vzdelávania. Napríklad práve dnes, keď robíme tento rozhovor, sa začal IV. kongres Slovenskej lekárskej spoločnosti, ktorého účastníci sú zaradení do recertifikačného procesu hodnotenia vzdelávania lekára.

ZdN: Predsavzatím nového vedenia komory bolo dosiahnuť kompatibilitu SLK s lekárskym stavom Európy.

MUDr. L. Petričko: Dôkazom je už spomínaný vypracovaný návrh zákona o lekárskom povolaní, ale kompatibilita je aj v akcentácii jednotlivých krokov v činnosti SLK - obhajobe práv lekára, v potrebe morálky a etiky jeho správania, v sociálnom postavení a finančnom ohodnotení lekára, v potrebe utvárať prijateľné ekonomické podmienky na jeho činnosť a najmä v mieste komory v štruktúre fungujúceho zdravotníctva. Spolupráca s už spomínanými zahraničnými lekárskymi komorami i ďalšími organizáciami viedla k zvýšeniu kompatibility SLK s lekárskym stavom Európy.

ZdN: Problémy s etikou práce lekárov objektívne existujú. Komora neraz verejne deklarovala, že je povinná využiť mechanizmy, ktoré zo zákona má, na urobenie poriadku medzi sebou.

MUDr. L. Petričko: Áno, je to dôsledné naplnenie kontrolnej činnosti lekárskej komory a sudcovských právomocí čestných rád, kde však povinnosti musia byť v súlade s právami a kompetenciami vo fungujúcej samospráve. Lekárska komora hlavne preto, že chýbajú práva jej účasti na vytváraní siete zdravotníckych zariadení, nemôže túto úlohu aktívne naplniť.

ZdN: V nedávnom predvolebnom období absolvovali zástupcovia komory stretnutia s jednotlivými politickými subjektmi, ktoré sa zúčastnili na voľbách do NR SR. Ako posudzujete výsledky volieb vo vzťahu k zámerom SLK?

MUDr. L. Petričko: Domnievam sa, že výsledky volieb sú pozitívnym signálom a predpokladom, že zámery SLK sa podarí lepšie presadiť v zákonodarných aj výkonných zložkách. Netreba však prácne určovať nové priority, veď tie sú nemenné. Ide teda o to, aby kvalitné legislatívne materiály, ktoré vytvoria nové orgány komory, sa tvorili v súčinnosti s mimovládnymi organizáciami. Tým by mohli byť akceptované už pri zrode, čo je súčasne predpokladom efektívneho výstupu, a tým naplnenia očakávaní absolútnej väčšiny zdravotníkov. Verím, že v novej politickej garnitúre nájdeme vhodnejších partnerov na presadzovanie oprávnených záujmov a potrieb lekárskeho stavu.

ZdN: Čo z retrospektívneho pohľadu považujete za najväčší osobný úspech - a za najväčší neúspech - v dvojročnej činnosti vo vedení stavovskej organizácie lekárov na Slovensku?

MUDr. L. Petričko: Za najväčší úspech pokladám to, že pri takom stupni "pochopenia" úlohy lekárskej komory, akého sme boli svedkami v posledných dvoch rokoch vládnutia bývalej koalície, si komora lekárov vôbec uchovala svoju opodstatnenosť, že udržala jednotu lekárskeho stavu, skrátka že prežila. Vďaka lekárom a ostatným zdravotníkom, napriek kolapsu financovania zdravotníckeho systému, nedošlo k zrúteniu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Niet preto pochýb o tom, že to bolo v prvom rade zásluhou všetkých poctivých lekárov - našich členov, ktorým by som sa chcel aj touto formou úprimne poďakovať.

A najväčší neúspech? Je ním asi neprijatie nového zákona o lekárskej komore, čo podmienilo ďalší neúspech - nízku úroveň komunikácie medzi ministerstvom zdravotníctva a Slovenskou lekárskou komorou.

ZdN: Na záver nášho rozzhovoru, dovoľte, pán prezident, položiť otázku, ktorá nie je nijako originálna, ale niet pochýb, že z pohľadu slovenskej lekárskej obce asi zaujímavá: Budete kandidovať na post prezidenta SLK aj na nasledujúce funkčné obdobie?

MUDr. L. Petričko: Myslím si, že prezident lekárskej komory je funkcia výsostne politická, pretože robí a presadzuje politiku stavovskú. Preto vždy narazí na moc, ktorá má výkonné páky riadenia zdravotníctva; nemôže sa síce správať ináč ako nadstranícky v zmysle hnutí a strán, ale v presadzovaní požiadaviek a potrieb lekárskej obce musí robiť svoju stavovskú politiku. Predpokladám, že pri zmene vládnej garnitúry po voľbách a pri obrovskej finančnej kríze v zdravotníctve, ktorá je neblahým dedičstvom predchádzajúcej koalície, je a bude potrebná "fyzická" prítomnosť predstaviteľa komory pri každodennom hľadaní východísk. Preto budem presadzovať kandidáta z bratislavksých lekárskych kruhov - ak sa taký nájde zo 144 delegátov IX. snemu SLK.

Zhováral sa Dr. Ľudovít Zárecký