Táto publikácia si kladie dva základné ciele. Prvým je poskytnúť študentom verejného zdravotníctva na úrovni pregraduálnej orientáciu v sociálnom lekárstve a verejnom zdravotníctve. Druhým je pripraviť ich ku skúške tým, že predstavuje otázky vo forme, v ktorej sa stretnú v teste. V žiadnom prípade sa teda nejedná o úplný, vyèerpávajúci text, plne pokrývajúci dnešnú vedomosť o sociálnom lekárstve a verejnom zdravotníctve.
Súèasná medicína a zdravotníctvo je stále viac závislé na meraní a kvantifikácii javov a udalostí. V sociálnom lekárstve to je o to viac viditežné, že sa vyvinulo na základe poznania hromadných javov, t.j. ochorení v skupinách obyvatežov. Preto sa v každej kapitole skripta uvádzajú príslušné metódy (najmä epidemiologické a štatistické), ktoré umožòujú kvantifikovať naše znalosti a usudzovať na pravidlá, ktoré platia pre skúmané javy. Naviac, integrálnou súèasťou sociálneho lekárstva je poznávanie potrieb poskytovania zdravotníckej starostlivosti. Tieto potreby môžeme chápať na rôznych úrovniach: spoloènosè (štát, okres, mesto, obec, rodina, etnicky alebo ináè definovaná skupina obyvate¾ov), alebo potreby nemocnice, alebo praktického lekára. Všade sú nevyhnutné objektívne poh¾ady na skutoènosť, ktoré umožnia prijať rozhodnutie. Stanovenie potrieb zdravotníckej starostlivosti prirodzene presahuje oblasè sociálneho lekársva, pretože pri ich použití dochádza k zohèadneniu rôznych iných, ako len èisto zdravotníckych, resp. medicínskych faktorov. Vstupujú tu do interakcie faktory sociálne, politické, ekonomické, postojové, životného prostredia a podobne. Poslucháè - absolvent štúdia sociálneho lekárstva, by mal ovládaè základné princípy nielen technológie zisèovania potrieb, ale aj technológie ich zavádzania do denného života. Nie je potrebné príliš zdôrazèovaè, že samotné poznanie nestaèí, ale jeho mimoriadne dôležitou èasťou (na èo sa niekedy zabúda) je jeho uplatnenie pre každodennú èinnosť. Preto uvádzame kapitolu, ktorá predstavuje model prípravy a realizácie projektu, ktorý vzniká na základe systematického štúdia potrieb.
Publikácia je rozdelená z didaktických dôvodov na tri kapitoly (pokia¾ nerátame úvod). V prvej sa predkladá základná predstava vzniku ochorení a soznávanie ich príèin. Diskutuje sa deterministický a stochastický prístup k chápaniu vzniku ochorení s predstavením podstatných štatistických nástrojov pre spoznávanie vzèahu príèiny a následku. Predkladajú sa základné ukazovatele z demografie, štatistiky úmrtnosti a chorobnosti s poukázaním na ich význam pre odhad potrieb zdravotníckej starostivosti. V nasledujúcej kapitole sa diskutuje problematika poskytovania zdravotníckych služieb. V kapitole tretej sa venujeme spôsobom zavádzania zmeny v systéme zdravotníckej starostlivosti.
Každá kapitola je doplnená súborom otázok, urèených vo vhodnej kombinácii pre overenie stupèa pochopenia uèiva. Otázky sa môžu prirodzene použiè aj pri skúšaní študentov. èasto sa stretávam s otázkou, èi je správne prevrovaè znalosti študentov zo sociálneho lekárstva formou testou. èastou výhradou býva námietka, že sociálne lekárstvo je oblasè skôr pre diskusiu ako pre testovanie jednotlivých otázok a faktov. Druhou stránkou veci je však skutoènosť, že overovanie znalostí pomocou testu je presnejšie a objektívnjšie, aj keï treba uznať, že študenti na tento spôsob nie sú ešte zvyknutí. Pokia¾ test je konštruovaný na overenie vedomostí a nie na nachytanie študenta, potom je takýto test vysoko objektívnejší ako samotné ústne skúšanie. Uznávam, že má svoje nedostatky, rovnako ako akáko¾vek iná metóda zisťovania vedomostí a znalostí.
Kapitola 1. DEFINÍCIA PREDMETU
Sociálne lekárstvo a verejné zdravotníctvo považujeme pre potreby tejto publikácie za synonymum aj napriek tomu, že niektorí autori sa snažia nachádzať medzi nimi rozdiely. Pristupujúc k tejto otázke z èisto praktického h¾adiska a majúc na zreteli definíciu sociálneho lekárstva, ako ju uvádzame v èaèšom, považujeme termín sociálne lekárstvo skôr za tradièný a európsky, kým termín verejné zdravotníctvo skôr za termín anglosaského pôvodu (public health), používaný v našom prostredí skôr z obavy pred zamiešaním slova sociálny a socialistický v termíne sociálne lekárstvo. Krajiny, ktoré neprešli obdobím socilizácie v tom slova zmysle ako naša, ostávajú pri pojme sociálne lekárstvo v tradièných názvoch katedier, inštitúcií a špecializácií aj napriek tomu, že tradièná náplè oboru sa blíži k ponímaniu americkej školy verejného zdravotníctva.
DEFINÍCIA Sociálne lekárstvo je vedný medicínsky interdisciplinárny obor, ktorý sa zaoberá zdravím populácie a zdravím spoloènosti.
Prívlastok vedný vyjadruje, že základom poznania v sociálnom lekárstve je vedecký postup. Vedecký postup sa zakladá na poznávaní založenom na faktoch a pozorovaniach, ktoré možno opakovane overiè. Medicínsky vyjadruje postavenie tohto oboru medzi lekárskymi obormi. Bližšie ho charakterizuje zaradenie medzi sociomedicínske lekárske obory, ktoré typicky využívajú demografické, epidemiologické, sociologické a iné metódy pre štúdium základných zdravotných problémov humánnych skupín a na ich zvládnutie. Okrem sociomedicínskych oborov rozlišujeme základné biomedicínske, ktoré študujú zákonitosti živej hmoty na úrovni systémov, orgánov až molekúl využívajúc laboratórny experiment. Klinické biomedicínske sa upriamujú na stanovenie diagnózy a lieèby prostredníctvom pozorovania, kazuistiky, skúsenosti, lab. vyšetrenia a kontrolovaného pokusu. Interdisciplinárny hovorí o využití poznatkov a postupov viacerých disciplín, èím spoluvytvára a využíva filozofickú, informaènú, poznatkovú i metodickú základòu pre popis, rozbor a hodnotenie zdravotnej situácie, štúdium zdravotného stavu, k pochopeniu, tvorbe, plnému využitiu, hodnoteniu a optimalizácii systému starostlivosti o zdravie s cie¾om prispieť k zlepšeniu zdravia ¾udí.
PREDMET
Termíny zdravie populácie a zdravie sploènosti špecifikujú predmet záujmu tohto vedného oboru, ktorý na rozdiel od klinických biomedicínskych oborov sa zaoberá skupinami èudí v zdraví a chorobe.
FUNKCIE
Pripraviť poslucháèa na riešenie úloh z oblastí, v ktorých sa môže potenciálne ocitnúť. Inými slovami, keè klinická medicína pripravuje budúceho lekára na riešenie stavov pacienta, musí poslucháè verejného zdravotníctva byè pripravený riešiè reálne stavy spoloènosti v oblasti poskytovania zdravotníckej starostlivosti. Preto musí získaè vedomosti o zdraví spoloènosti, o systéme starostlivosti o zdravie a zdravotníctvo, o sústave zdravotníckej starostlivosti v SR. Spoznať základy merania zdravotného stavu a využitie výsledkov merania pre odhad potrieb starostlivosti, získaè schopnosť kriticky posudzovať a interpretovať odbornú literatúru, interpretovať zdravotnícku štatistiku, pochopiť základné zdravotnícke programy, poznať princípy vedeckého myslenia. Nauèiť sa chápať èloveka i sociálne skupiny ako objekt i subjekt zdravotníckej starostlivosti, pochopiť široké humánne poèatie medicínskeho poslania, prevziať adekvátnu zodpovednosť za zdravie ¾udí. Navrhnúť, uskutoèniť a vyhodnotiť jednoduchú štúdiu zdravotného problému, posúdiť priority zdravotníckej politiky, orientovaè sa v sústave zdravotníckych služieb. Je prirodzené, že predkladaný súbor vedomostí a znalostí nie je vyèerpávajúci a od poslucháèa sa oèakáva, že si ich doplní neskôr podèa potreby.
Takto pripravený poslucháè, nájde urèite uplatnenie v niektorej z nasledujúcich oblastí:
Študent po preštudovaní predloženého skripta by mal byť orientovaný v obore sociálne lekárstvo. Mal by mať základné znalosti o ochoreniach, ich vývoji v spoloènosti a ich meraní. Tiež by mal získať predstavu o organizácii zdravotníckej a nezdravotníckej starostlivosti, o zásadách jej poskytovania a o kvantifikácii potrieb. Mal by získať základné znalosti potrebné pre zavedenie programu zmeny životného štýlu alebo zmeny poskytovania starostlivosti. Mal by vedieè zaujaè postoj, t.j. správne interpretovaè výsledky meraní z rôznych štúdií a najmä vedieť ich využiť pre prospech svojej práce.
OTÁZKY
èo je sociálne
lekárstvo (c)