prednaska o orgsan.wpd

Politika (stratégia) poskytovania zdravotníckej starostlivosti

Doc. MUDr. Martin Rusnák, CSc, Katedra manažementu, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce

Trnavská univerzita, 1999

Zdravotná politika zahŕňa všetky politiky, ktoré sa snažia udržať alebo zlepšiť zdravie, a/alebo poskytnúť zdravotnú starostlivosť a liečbu. Úzko súvisí preto so spôsobom poskytovania služieb, ktoré slúžia k prevencii vzniku, liečbe jestvujúcich alebo rehabilitácii po prebehnutých ochoreniach. Činnosti, ktoré vyplývajú zo zavádzania zdravotných politík sa sústreďujú na faktory:

•životného prostredia
•genetické
•životného štýlu
•zdravotnícke služby.

Politika poskytovania zdravotníckej starostlivosti, alebo zdravotnícka politika sa zameriava výhradne na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti.

1. Súčasti zdravotnej a zdravotníckej politiky

Súčasť	Obsah
ciele	široké zámery alebo špecifické ciele
hodnoty, princípy	stavebné kamene politiky, ktorými sa riadia dielčie rozhodnutia
implementácia	stratégia uplatnenia politiky v zmysle legislatívnom, regulatívnom, administratívnom a organizačnom
úrovne	formulácie a implementácie politiky: medzinárodná, národná (federálna), regionálna, miestna
proces	štartuje iniciáciou, pokračuje formuláciou a vývojom a končí prehľadom, hodnotením a monitorovaním

Hlavné otázky

otázka zodpovednosti za zdravie jedinca a spoločnosti,
miera solidarity občanov a jej realizácia,
úloha jednotlivca a štátu pri poskytovaní uvedených služieb,
spôsoby vyrovnania sa s nedostatkom prostriedkov,
efektívnosť zdravotníckej starostlivosti z hľadiska zlepšovania zdravia,
humánnosť poskytovaných zdravotníckych služieb,
rovnomernosť poskytovaných služieb,
najefektívnejší spôsob poskytovania služieb pri zabezpečení najlepšieho využitia dostupných zdrojov.

1. Základné princípy Ljubljanskej charty

PRINCÍP	OBSAH
Zodpovedanie hodnotám	ľudskej dôstojnosti, rovnosti, solidarity a profesionálnej etike
Zameranie na zdravie	každá zmena musí viesť k zlepšeniu zdravia. Hlavným záujmom spoločnosti musí byť ochrana a rozvoj zdravia.
Sústredenie sa na ľudí	zodpovedať potrebám občanov, občania musia zdieľať zodpovednosť za svoje zdravie
Zaostrenie na kvalitu	neustále zlepšovanie kvality starostlivosti, vrátane nákladovej efektívnosti
Založenie na dobrom financovaní	to zahŕňa všeobecné pokrytie a rovnaký prístup všetkých občanov k starostlivosti. Tiež účinné využitie jej zdrojov. Solidaritu garantuje vláda reguláciou financovania.
Orientovanie sa na primárnu starostlivosť	primárna starostlivosť ako filozofia reforiem musí zabezpečiť že všetky úrovne zdravotnej starostlivosti ochraňujú a podporujú zdravie, zlepšujú kvalitu života, predchádzajú a liečia ochorenia, rehabilitujú pacientov a starajú sa o trpiacich a terminálne chorých. Musia posilniť spoločné rozhodovanie pacientom i zdravotníkom a rozvinúť úplnosť a kontinuitu starostlivosti v rámci ich špecifických kultúrnych prostredí.

Požiadavky a potreba

Potreba je odôvodnená požiadavka
potrebu zdravia považujeme za objektívny postoj jedinca alebo spoločnosti ku svojmu zdraviu
keď jedinec má požiadavku na liečbu ochorenia, ktoré pociťuje v zmysle poruchy zdravia a lekár túto požiapodavku potvrdí a špecifikuje proces liečby a uzdravovania, potom sa požiadavka mení na potrebu
úlohou zdravotníctva a jeho služieb je uspokojovať potreby jedincov a spoločnosti a zároveň sa vysporiadať s požiadavkami
tolerancia nerovností v prístupe k sociálnym službám
minimum prístupné pre všetkých predstavuje určité právo na zdravie, čo zaručuje každému prístup k službám zdravotníckej starostlivosti bez ohľadu na finančnú situáciu

Princípy a pravidlá

autonómie (rešpektovanie práva autonómnej osoby na rozhodnutie);
non-maleficiencie (predchádzanie poškodeniu);
beneficiencie (poskytovanie prínosov a vyvažovanie prínosov s nákladmi a rizikom);
spravodlivosti (spôsob rozdeľovania prínosov, rizík a nákladov).

Uvedené princípy nie sú návodom na konanie, ale slúžia:

na orientáciu pri posudzovaní daného problému
ako všeobecné návody, ktoré ponechávajú dostatok priestoru pre odvodenie detailnejších pravidiel a politík

Základné pravidlá: hovoriť pravdu, zachovávať mlčanlivosť, zachovávať súkromie, dôverovať, mnohé pravidlá rozdeľovania zdrojov a šetrenia zo zdrojmi.

Pravidlá autority určujú kto môže a musí niečo vykonať. Napríklad kto musí rozhodnúť za nesvojprávneho pacienta, kto rozhoduje o pridelení zdrojov alebo o ich šetrení.

Procedurálne pravidlá: procedúry stanovenia, kto je právoplatným konzumentom obmedzených zdrojov zdravotníckej starostlivosti.

Vznik a vývoj zdravotníckych systémov

všeobecné konštatovania

zdravotnícke systémy sú výslednicou dlhodobého a zložitého spoločenského vývoja
vývoj prebiehal väčšinou pozvoľna a postupne spolu s pokrokmi vedy a techniky
interakcia sociálnych a ekonomicko - politických síl
žiadna inštitúcia v systéme zdravotníckej starostlivosti nemá predurčenú úlohu a stanovenú dráhu pre rozvoj systému zdravotníckej starostlivosti.

Historické poznámky

1850 a 1920

urbanizácia, industrializácia a imigrácia
meniaca sa predstava o chorobe a vede
rastúca úroveň odbornosti
rozvoj zdravotného poistenia v západnej Európe
meniaci sa pomer medzi filantropmi, vedením a klinikmi v inštitúciach
nárast účinnosti preventívnej a liečebnej starostlivosti:

lieky ako digitális, chinín a ortuť, morfín
anestéza
chirurgia: drenovanie mozgových abscesov, odstraňovanie benígnych a malígnych nádorov
diagnostika: RTG, laboratórne testy
vysúšanie močiarov, odpadové systémy a čističky vôd, dodržiavanie osobnej hygieny a dostatok fyzického pohybu
zdokonalenie epidemiologických metód na sledovanie chorôb, objav vakcín pre ochorenia ako polio a rozvoj skríningových testov pre choroby ako TBC.

lekári, zdravotné sestry a ostatní klinici začali zdokonalovať novú odbornosť
odborné organizácie umožnili poskytovatelom lepšie formovať verejné diskusie a uplatňovať veľký vplyv na otázky ako sú vydávanie licencií, poplatky a zriadenie praxe
potreba vedenia nemocníc, moc a vplyv sa presúval zo správcov-laikov na profesionálov-managerov, ktorí zaviedli obchodné praktiky vyvinuté v iných odvetviach, a ktorí boli vyškolení v moderných obchodných metódach. Vedenie nemocnice začalo uplatňovať metody vedeckého managementu tak, ako ich hájil Frederick Taylor za účelom zlepšenia produktivity
požiadavka formálnych pravidiel pre zabezpečenie špecifickej, klinickej, bezpečnostnej a prevádzkovej úrovne poskytovateľov
predpisy a smernice pre nemocnice a klinickú prax
lekári žiadali licenciu pre vlastnú ochranu pred konkurenciou nevyškolených odborníkov
v roku 1901 vznikla Americká Lekárska Spoločnosť a začala prejednávať kritériá pre lekárov a lekársku prax
v roku 1913 Americká Spoločnosť Nemocníc súhlasila s dozorom, klasifikáciou a štandardizáciou nemocníc, vedúcou k akreditačným orgánom
v Európe sa prijalo univerzálne zdravotné poistenie viacerými krajinami
V roku 1883 sa Nemecko stalo prvou krajinou, ktorá zaviedla určitú formu všeobecného zdravotného pistenia
neskôr krajiny vyvinuli alternatívne modely zdravotného poistenia, vrátane národnej zdravotnej služby a národnej zdravotnej poisťovne a variantov nemeckého, na zamestnávateľovi založenom systéme poistenia
všeobecné zdravotné poistenie bolo navrhnuté už v roku 1919 v Kanade, počas 20-30 rokov bolo poistenie poskytované prostredníctvom rôznych odškodnení a predplatiteľných plánov
britský plán národného zdravia bol navrhnutý v roku 1945, ale väčšina Kanaďanov ho považovala za príliš centralizovaný. V roku 1955 päť provincií vyvinulo vlastný systém nemocničného poistenia platiteľa jednotlivca pre stabilizáciu financií nemocnice.

Krajina	Rok
Nemecko	1883
Rakúsko	1888
Veľká Británia	1911
Francúzsko	1945
Švédsko	1955
Japonsko	1961
Južná Kórea	1989

Moderný systém zdravotného poistenia v USA sa rozvinul 40-tych a 50-tych rokoch ako výsledok rastu komerčného zdravotného poistenia.

daňové úľavy podnietili spoločnosti ponúknuť súkromné zdravotné poistenie ako zamestnaneckú výhodu
v roku 1965 Kongres schválil zákon ustanovujúci programy Medicaide a Medicare, ktoré poskytovali poistenie pre starých ľudí a určité kategórie nemajetných osôb.