
1. Organizmus sa musí nájsť vo všetkých prípadoch ochorenia a jeho rozloženie musí zodpovedať pozorovanej poruche.
2. Organizmus sa neobjavuje v žiadnej inej chorobe ako náhodný, nie patogenetický parazit.
3. Organizmus sa musí dať kultivovať mimo tela hostite¾a opakovane v èistej kultúre a organizmus takto izolovaný musí zopakovať ochorenie na inom citlivom zvierati (Koch, 1890).
Aj keï sa neskôr preukázalo,
že jestvujú zdraví prenášaèi niektorých
ochorení, že v niektorých prípadoch technické
metódy nedokázali prítomnosť mikroorganizmu, napríklad
pri diphterii sa nedokázala prítomnosť mikroorganizmov v
srdci. Taktiež, že streptokoky sa našli v prípadoch puerperálnej
sepse, avšak aj v normálnej vaginálnej flóre a že
bacil lepry nebol nikdy vykultivovaný, hoci jeho prítomnosť
sa dokázala. Všetky tieto poznatky však nijako neznižujú
epochálny význam kochových postulátov. Neskôr
objav vírusov viedol k modifikácii Kochových postulátov.
Ako uvádza Rivers (1937) musí sa nájsť špecifický
vírus združený s ochorením s urèitým
stupòom pravide¾nosti, vírus sa musí dokázať
u chorých jednotlivcov, nie ako náhodný nález,
ale ako príèina študovaného ochorenia a tretí
Kochov postulát nemožno použiť, lebo vírusy vyžadujú
žijúcu kultúru pre kultiváciu. Výsledkom
bola klasifikácia ochorení a syndrómov pod¾a
príèiny.