PODPORA ZDRAVIA
ZDRAVOTNA VYCHOVA A ZIVOTNE PROSTREDIE
Martin Rusnak, Steve Ault, Richard Pollard, Robert Hollister
U.S. Agency for International Development Environmental Health Project, Bureau for Global Programs, Field Support and Research 1611 N.Kent St., Suite 300, Arlington, VA 2220, Center for Population, Health and Nutrition Phone (703)247-8730 Fax (703) 243-9004, Office of Health and Nutrition, Washington, D.C. 20523-1817 Internet: ehp@access.digex.com

CIELE PREDNASKY:
POJMY:
 

Podpora/rozvoj zdravia:

je veda a umenie ako pomoct ludom zmenit ich zivotny styl tak, aby sa priblizili stavu optimalneho zdravia. Zmenu zivotneho stylu moze ulahcit kombinacia snahy o zvysenie uvedomenia, o zmenu spravania sa a vytvorenie zivotneho prostredia, ktore podporuje pre zdravie vhodne postupy. Z uvedenych troch faktorov najvacsi vplyv na trvale udrzatelnu zmenu bude mat zivotne prostredie.

Styl zivota:

komplexne vzajomne suvisiacich zauzivanych postupov a vzorov spravania sa osob a skupin, ktore sa udrzuju rovnake v istej miere v priebehu casu. Zahna to vedome spravanie sa vo vztahu k zdraviu rovnako ako nevedome spravanie sa a postupy, ktore sa vykonavaju v nepriamom vztahu k zdraviu, avsak obsahuju zdravotne dosledky alebo rizika.

Zdravotna vychova:

poskytuje zvysovanie vedomia, podnecovanie zaujmu a stimulaciu k cinnostiam potrebnych pre zapojenie verejnosti do socialnych reforiem, tak dolezitych pre uspesnu demokraciu. Jej cielom su hlavne dobrovolne cinnosti jednotlivcov alebo kolektivov, ktore uskutocnuju ako obcania starajuci sa o svoje zdravie, alebo ako cinitelia starajuci sa o zdravie inych a celkove dobro komunity.

Komunita:

predstavuje uroven prijimania spolocnych rozhodnuti, ktore zodpovedaju naliehavosti a rozsahu problemu, cene a technickej komplexnosti pozadovanych rieseni, kulture a tradiciam spolocnych rozhodnuti, ako aj citlivosti a dosledkom cinnosti pozadovanych vykonat od ludi.

Zivotne prostredie:

predstavuje socialne, politicke, ekonomicke, organizacne, politicke a regulativne okolnosti, ktore vplyvaju na spravanie a zdravie. Zodpoveda dynamickym socialnym silam, ktore su sirsie ako len fyzikalne zivotne prostredie alebo zdravotnictvo.


 

celkovy obraz o postupe


kroky 1 az 3 


SOCIALNA DIAGNOZA
 

pozostava z troch krokov, ktore by sa mala komunita, alebo ina skupina snazit prejst, ci uz samostatne, alebo s pomocou vonkajsej podpornej agentury:

METODY ZABEZPECENIA UCASTI OBCANOV
Nie je mozne ocakavat ucast vsetkych clenov komunity, ani by to nemalo byt jednym z cielov planu.
 
PRIESKUM - REKOGNOSKACIA

zmenam vo faktoroch, ktore urcuju zdravie musia predchadzat zmeny v socialnej strukture, v pristupoch, hodnotach, aspiraciach, spravaniach a vztahoch v komunite:

NAJDENIE MIESTNYCH SPONZOROV
KVANTITATIVNE METODY

Skupinove metody

EPIDEMIOLOGICKA ANALYZA

vykonava sa s cielom urcit objektivnu dolezitost zdravotnych problemov v cielovej populacii:

URCENIE PRIORIT
TYPY SPRAVANIA VO VZTAHU K ZDRAVIU
 
SPRAVANIE DEFINICIA
Spravne cinnost, ktoru vykonava jednotlivec, ktory veri, ze je zdravy s cielom dosiahnut este lepsie zdravie
Preventivne cinnost, ktoru vykonava jednotlivec, ktory veri, ze je zdravy s cielom predist ochoreniu alebo ho zistit v asymptomatickom stadiu
V riziku cinnost, ktoru vykonava jednotlivec, ktory veri, ze je zdravy, ale sa nachadza vo zvysenom riziku rozvoja urcitych zdravotnych komplikacii
V chorobe cinnost, ktoru vykonava jednotlivec, ktory pocituje chorobu s cielom urcit stav svojho zdravia a najst primeranu liecbu
Staranie sa o seba cinnost, ktoru vykonava jednotlivec, ktory sa povazuje za choreho s cielom vyzdraviet svojimi vlastnymi silami
Choreho cinnost, ktoru vykonava jednotlivec, ktory sa povazuje za choreho s cielom vyzdraviet pomocou vhodnych liecitelov
Planovane rodicovstvo cinnost, ktoru vykonava jednotlivec pre zabezpecenie vzniku alebo priebehu tehotenstva
Rodicovske Vsetky cinnosti veduce k zabezpeceniu, udrzaniu alebo zlepseniu zdravia plodu alebo dietata
Socialne Vsetky cinnosti vykonavane jednotlivo alebo kolektivne s cielom ovplyvnit poskytovanie zdravotnickych sluzieb, vplyvov zivotneho prostredia, vplyvov roznych produktov, alebo efektov socialnych regulacii
DIAGNOZA ZIVOTNEHO PROSTREDIA
krok 4 az 5

ADMINISTRATIVNA DIAGNOZA
POLITICKA DIAGNOZA
REBRICEK PODPORY

Pri planovani noveho programu je dolezite zhodnotit uroven podpory alebo opozicie, ktoru mozno ocakavat od najdolezitejsich jednotlivcov alebo skupin v danej komunite alebo regione. Od niektorych jednotlivcov alebo skupin sa da ocakavat, ze budu novy program podporovat, vacsina sa bude k programu stavat neutralne a niektori budu s programom nesuhlasit. Je dolezite analyzovat zdroje a dovody pre podporu a opoziciu k novemu programu.

PLAN PROJEKTU
UPRESNENIE OBSAHU
1.CIELE (programova uroven)

a.Programove ciele

b.Komunikacne ciele

c.Ciele zamerane na zmenu spravania sa


2.CIELOVE PUBLIKA (zoznam)

a.Co budu robit

3.VYVOJ POSOLSTVA
(napiste strucny plan pre kazdy jednotlivy material)
 
Cielove publikum  Cinnost, ktoru vykona Potrebne vzdelanie, vychova
Motivacia  Bloky a odpory Ako ich prekonat
Hlas autority  Forma ("imidz") vhodna pre dane publikum
 
4.PLAN KOMUNIKACIE
 
Mnozstvo  Naklady na jednotku
Frekvencia Termin Zodpovedna osoba 
Celkove naklady 
Material: 

Brozurky 

Technicke materialy 

TV 

Rozhlas 

Noviny

 

5.ROZPOCET PROJEKTU

6.PLAN CINNOSTI

7.PLAN MONITOROVANIA

8.PLAN VYHODNOCOVANIA

a.Vysledky / zisk / vystupy

b.Indikatory


Dodatky:

a.Spravy zo vsetkych prieskumov: predbezneho, testovania materialov, pociatocne udaje, monitoring

b.Kopie vsetkych materialov 


TYPICKE PRICINY ZLYHANIA
resp. CIASTOCNEHO ZLYHANIA

1. Zlyhanie pri zabezpeceni suladu programu s narodnymi a/alebo lokalnymi prioritami a cielmi

2.Dane zdravotne riziko nie je jasne definovane ako medicinska priorita

3.Zdravotne riziko nie je verejnosti prezentovane jasne a presvedcivo alebo v sulade s ich vlastnou skusenostou alebo pozorovanim

4.Nedostatocne informacie o postojoch, vnimani, praktikach a blokoch/odpore cielovych publik ( a ako ich prekonat)

5.Zlyhanie vo vzdelavani predstavitelov medii a inych osobnosti o programe

6.Zlyhanie pri ziskavani dobreho manazera

7.Posolstva prilis zavisle na vzdelani, nedostatocne motivujuce

8.Neadekvatna vaha a frekvencia odovzdavania posolstva

9.Slaba koordinacia s poskytnutym servisom

10.Zlyhanie pri hladani / vyuziti adekvatnej technickej pomoci

11.Nedostatok dobre definovanych a meratelnych programovych cielov

12.Zlyhanie pri monitoringu a vyhodnocovani programu alebo pochopeni jeho nakladovej efektivnosti

VYBER SPOSOBOV HODNOTENIA
 
SPOSOB VYHODNOTENIA DORAZ DOVOD KLUCOVA CINNOST VYSLEDOK
VYHODNOTENIE VYUCBY Na ciele ucenia alebo pripravy Meranie pokroku studentov k dosiahnutiu cielov Specifikovat ciele ucenia, merat schopnosti studentov Meranie pokroku studentov
VYHODNOTENIE KONCEPTUALIZACIE A NAVRHU Na uskutocnitelnost pristupu Identifikovat ucinne strategie a intervencie Odhadnut vhodnost pristupu alebo intervencie Uskutocnitelna intervencia
VYHODNOTENIE AKREDITACIE Na studiu vlastnej institucie Merat cinnost v porovnani s uznavanymi standardami Rozpoznavat zodpovedanie a nedostatky voci standardom Identifikacia problemov, zvysenie zodpovednosti zamestnancov
ANALYZA DOTKNUTYCH Na zaujmoch a potrebach klientov, zakladatelov a pod. Zvysenie zodpovedania programu (potrebam) klucovych dotknutych Odhalit umysly, potreby, poziadavky Komunikacia s dotknutymi a ich podpora
VYHODNOTENIA UCINNOSTI Na naklad/prinos a naklad/ucinnost Znizit naklad a zlepsit ucinnost Kvantifikovat naklady prinosy Zlepsenie ucinnosti
VYHODNOTENIA VPLYVU (DOPADU) Na dosiahnutie zamerov, cielov, koncovych vysledkov Merat konecne vysledky alebo uspechy Identifikovat, kvantifikovat a merat vysledky "Zuctovanie" konecnych vysledkov
VYSKUMNE STUDIE (MNOHYCH TYPOV) Vytvaranie a overovanie vyskumnych hypotez Vytvarat nove znalosti a porozumenia Pouzitie metodologickych a statistickych procesov Vedecke porozumenie
VEDOMOSTI,PRISTUPY A PRAX Na KAP(1) klienta a spotrebitela Merat odpovede v chovani Vyvoj, poskytovanie nastrojov Porozumiet odpovedi klienta na kampane a produkty


VYHODNOCOVANIE: KONCEPTY a DEFINICIE
 
Vycerpavajuce vyhodnotenie Prieskum a analyza, ktora pokryva konceptualizaciu a navrh intervencii, monitorovanie programu intervencii a odhad uzitocnosti programu.
Odhad moznosti vyhdnotenia Mnozina procedur pre planovanie vyhodnoteni, ktore beru do uvahy zaujmy vsetkych dotknutych (stakeholders) s cielom maximalizovat uzitocnost vyhodnotenia.
Konceptualizacia a navrh vyhodnotenia Studuje 

1) rozsah a polohu cielovych problemov intervencie, 

2) sposoby operativneho definovania cielovych populacii 

3) vhodnost navrhnutej intervencie.

Analyza Naklad/Prinos Studuje vztahy medzi nakladmi a vysledkami projektu, pricom aj naklad aj vysledok je vyjadreny financnymi vyrazmi.
Prinosy Ciste vysledky projektu, zvycajne prelozene do financnych vyrazov. Prinosy mozu obsahovat aj priame aj nepriame ucinky.
Analyza Nakladov/Prinosov Studie vztahu medzi nakladmi a vysledkami projektu, vyjadrene ako naklady na jednotku dosiahnuteho vysledku
Naklady Vstupy, priame i nepriame, potrebne pre vykonanie intervencie
System zabezpecenia Organizacne opatrenia potrebne pre poskytnutie sluzieb programu, vratane zamestnancov, procedur a aktivit, fyzickych zariadeni a materialov
Vyhodnotenia ucinnosti Analyzy nakladov (vstupov) programov v porovnani bud s ich prinosmi alebo s ich ucinnostou (vystupy). Prinosy, ako vstupy, su vyjadrene financnymi terminami, alebo ako vyznamne zmeny v spravani, alebo v podmienkach, ktore su ohniskami socialneho programu.
Doladenie vyhodnoteni Vyhodnotenia podstupene pre vysetrenie a zlepsenie zavedenia, ucinnosti a efektivity jestvujucich programov.
Vyhodnotenie vplyvu Vyhodnotenie ci a do akeho stupna viedol program k zmenam v cielovej populacii v zelanom smere.
Monitorovanie Hodnotenie rozsahu v ktorom program 

1) zodpoveda jeho navrhu alebo planu zavedenia 

2) je orientovany na vhodnu cielovu populaciu

Intervencia Lubovolny program alebo ina planovana snaha navrhnuta pre vytvorenie zmien v cielovej populacii
Stakeholders- dotknuti Jednotlivci alebo organizacie, ktori su priamo alebo nepriamo ovplyvneni zavedenim a vysledkami socialnych programov.
Cielova populacia Osoby, domacnosti, organizacia, komunity, alebo ine jednotky, ku ktorym je smerovana intervencia
Cielovy problem Podmienky, nedostatky alebo poruchy, ku ktorym je smerovana intervencia.
Incidencia Pocet novych pripadov urciteho problemu, alebo podmienky, ktore boli identifikovane alebo vznikli v urcitej oblasti pocas urciteho casoveho obdobia.
Prevalencia Pocet jestvujucich pripadov s urcitym prejavom v urcitej oblasti a urcitom case
Odhad potrieb Systematicke stanovenie typu, hlbky a rozsahu problemu
Studia Systematicky zber informacii z definovanej populacie, obycajne prostrednictvom interview alebo dotaznikov pouzitych vo vybere jednotiek populacie.
Vyhodnotenia odpoctovatelnosti Studie robene v mene sponzorov programu pre stanovenie rozsahu, v ktorom bol program spravne implementovany, v ktorom dosahuje zamyslane ciele, a ma zamyslane dosledky. Rovnako ako rozsah, v ktorom boli spravne upotrebene financne zdroje.
Formativne vyhodnotenie Vyhodnocovacie cinnosti vykonane pocas navrhu, predbezneho overenia alebo zavedenia projektu pre vedenie jeho navrhu a procesu zavedenia.
Celkove vyhodnotenie Vyhodnotenie vykonane na zaver projektu pre stanovenie stavu a vplyvu projektu.
Meta (zamer) Vyrok, vacsinou vseobecny a abstraktny, alebo ziadany stav ku ktoremu program mieri. 

(Porovnaj s cielmi)

Ciele Specificke, operacionalizovatelne vyroky uvadzajuce podrobnosti chcenych vysledkov programu.
Planovanie Proces premeny met na ciele, formulacia specifickych intervencii a definovanie vhodnych cielovych populacii.
Strategia pristupu Plan pre dosahovanie a poskytovanie sluzieb pre cielovu populaciu.
Odpoctovatelnost Zodpovednost pracovnikov programu za poskytovanie informacii dotknutym (stakeholders) a sponzorom o tom, ako program zodpoveda svojmu pokrytiu, zaobchadzaniu, legalnym a fiskalnym poziadavkam.
Pokrytie Rozsah, v ktorom program dosahuje mienenu cielovu populaciu.
Prvky programu Rozpoznatelne a oddelene intervencne cinnosti, to jest specificke "zaobchadzania" zaclenene do programu.
Kontrolna skupina Skupina, s ktorou nebolo zaobchadzane a ktora sa porovnava s pokusnou skupinou v zmysle vystupnych hodnot pri vyhodnocovani dopadov (programu).
Pokusna skupina Skupina, v ktorej sa uplatnila intervencia a ktorej vystupne hodnoty sa porovnavaju s kontrolnou skupinou.
Nahodny vyber Nahodne priradenie potencialnych ucastnikov do experimentalnej a kontrolnej skupiny.
 

Pripravene podla Vyhodnotenie, systematicky pristup od Peter H. Rossi and Howard E. Freeman, 1993,
vydane Sage Publications, Inc., ISBN 0-8039-4458-6

1. Knowledge, Attitudes and Practice: Vedomosti,pristupy a prax

For comments