Ucinky nepriazniveho zivotneho prostredia na zdravie obyvatezstva su vseobecne zname. Zial, varovne hlasy lekarov upozornujuce na nezelatelny vyvoj maju neraz prave u adresatov hluchu odozvu. Dlhodobejsie posobenie skodlivin v ovzdusi sa negativne prejavuje predovsetkym u deti, starych a chorych osob a gravidnych zien. Skodliviny znizuju obranyschopnost organizmu, urychluju jeho degenerativne pochody a proces starnutia.
Skupina ludi, ktora vypracovala tento program nechce teoretizovat. Vychadza z neuprosnych realnych faktov. Neostava len pri konstatovani, ale navrhuje aj konkretne riesenia.
Ked vo februari l995 vznikol na Mestskom urade, B. Bystrica - ref. ZP jeho prvoradou ulohou bolo zmapovat situaciu vo vsetkych oblastiach zivotneho prostredia v meste Banska Bystrica. Vysledkom bola "Sprava o stave ZP v meste Banska Bystrica", ktora jednoznacne vytycila navrh opatreni na jeho zlepsenie. Jednym z najvyznamnejsich ekologickych problemov ZP a zdravia bolo prave ovzdusie CMZ Banskej Bystrice.
V tom case (t. j. v juni l995) navstivila Slovensko v ramci projektu agentury USAID skupina ENVIRONMENTAL HEALTH PROJECT.
Ucelom ich navstevy bola analyza potrieb pre rozvoj zdravia v mestach Banska Bystrica, Martin a Zilina. Uz na uvodnom seminari boli definovane ekologicke a pracovne problemy v oblasti zivotneho a pracovneho prostredia a vytycene ulohy a cinnosti pre rozvoj zdravia v oblasti ZP.
Pre jeden z pracovnych timov v Banskej Bystrici v ramci projektu "Legislativne zmeny" sa hlavnym problemom stalo ovzdusie mesta Banska Bystrica.
Cielom uvedeneho pracovneho timu bolo spracovanie programu na znizenie znecistenia ovzdusia a jeho nasledne legislativne schvalenie na miestnej urovni t. j. Mestskou radou a Mestskym zastupitelstvom. Spracovaniu "Programu na znizenie znecistujucich latok v ovzdusi CMZ B. B" predchadzali aj stretnutia a konzultacie s pracovnikmi odbornych organizacii.
Spracovanie programu aj realizacia opatreni bola pocas 2-rocneho obdobia koordinovana skupinou EHP, ktora osobne navstivila nase pracoviska a pocas 5-tich niekolkodnovych pracovnych stretnuti na seminaroch teoreticky riadila a financne motivovala nasu cinnost.
Na zaklade vyhlasky Ministerstva zivotneho prostredia Slovenskej republiky Zb. zakonov c. 112/1993 o vymedzeni oblasti vyzadujucich osobitnu ochranu ovzdusia a o prevadzke smogovych , varovnych a regulacnych systemov mesto Banska Bystrica patri medzi zatazene uzemia s vysokou koncentraciou znecistujucich latok v ovzdusi, ktore ich trvanim, frekvenciou vyskytu, spolocnym ucinkom vyvolavaju vo zvysenej miere skodlive ucinky na zdravie obyvatezstva a zivotne prostredie.
Najviac postihnute je uzemie vymedzene hranicou vezmi silnej inverzie v udolnej casti mesta, medzi obcou Salkova a priestorom Hustak.
Samotna inverzna vzduchova vrstva v znecistenom uzemi podmienuje len zhorsenie bioklimy, v dosledku vacsieho vyskytu neprijemnych pocitovych tried chladno, vezmi chladno, mrazivo a s doprovodom hmly aj sychravo.
V znecistenom uzemi inverzna vrstva znemoznuje rozptyl skodlivin a tym dochadza k ich vezkej koncentracii a k skodlivym prejavom .
V poslednych rokoch je zrejmy narast skodlivin v ovzdusi, co dokumentuje
tabulka narastu priemernych rocnych hodnot NO x a prachu, kde su vyrazne
prekrocene normou pripustne koncentracie.
| NO x |
|
||||
| lok./rok | l992 | 1993 | 1994 | 1995 | 1996 |
| LUX | 83,6 | 95,3 | 116,85 | 74,07 | 83,59 |
| Sasova | nemerane | 47,61 | 39,3 | 7l,5 | 43,46 |
| prach |
|
||||
| lok./rok | 1992 | 1993 | 1994 | 1995 | 1996 |
| LUX | 8l,6 | 80,56 | 84,53 | 75,25 | 82,89 |
| Sasova | nemerane | 49,31 | nemerane | nemerane | nemerane |
Udaje boli poskytnute zo Statneho specializovaneho zdravotneho ustavu
v Banskej Bystrici na zaklade spracovania udajov SHMU v Banskej Bystrici.
(Tabulku spracovala MUDr. Kvetoslava Koppova).
| NASPAT |
|---|
V priestore CMZ mesta Banska Bystrica doslo ku zvyseniu emisii z viacerych
druhov zdrojov, priemyselnych vyrob, kotolni, zo zvysenej dopravy. Vplyv
emisii na zivotne prostredie sa zhorsuje nepriaznivou inverznou situaciou
v meste Banska Bystrica, ktora je dana geomorfologickymi pomermi mesta.
2. 1. Inverzne pomery
(Spracovane na zaklade podkladu "Inverzne pomery v katastralnom uzemi
mesta Banska Bystrica", RNDr. Sotak, SHMU)
Co je inverzia
Pri teplotnej inverzii dochadza k zvratu poklesu teploty vzduchu s
nadmorskou vyskou. Znamena to, ze v prizemnej inverznej vrstve ovzdusia
sa nachadza vychladeny vzduch a nad nou teplejsi vzduch. Chladna prizemna
vrstva ovzdusia je stabilnou vzduchovou hmotou, v ktorej su eliminovane
vystupne pohyby vzduchu. Inverzna vrstva je tak ovzdusnou barierou pre
prirodzene premiesavanie a vymenu vzduchu. V prizemnej inverznej vrstve
ovzdusia preto dochadza k hromadeniu prachu a k zvysovaniu koncentracii
znecistujucich latok. Teplotna inverzia vznika dosledkom zapornej energetickej
bilancie najcastejsie 1,5 az 2 hodiny pred zapadom Slnka a konci prevazne
1-1,5 hod po vychode Slnka. Ochladzovanie zemskeho povrchu okrem tohto
radiacneho vyzarovania energie sa v kotlinovom uzemi este zvyraznuje v
dosledku hromadenia studeneho vzduchu stekajuceho z ochladenych pohori
a tiez vplyvom prudenia tepleho vzduchu nad prechladenym udolnym priestorom
.
Inverzia v Banskej Bystrici Uzemie v Banskej Bystrici je obkolesene vyrazne vysokymi pohoriami a tak sa tu vytvaraju i inverzie vezkej vertikalnej mohutnosti aj okolo 1 200 m. Podza porovnania udajov teploty vzduchu z meteorologickych stanic Krizna a Chopok s meteorologickymi stanicami v udoli Hrona, taketo mohutne inverzie sa vyskytuju od vecernej po skoru dopoludnajsiu dobu v priemere v 40 - 45 doch a celodenne inverzie v priemere v 7 - 10 dnoch. V k. u. Banska Bystrica pri danych orografickych pomeroch su vytvorene podmienky nielen pre tvorbu tychto mohutych inverzii, ale najma pre vyskyt prizemnych inverzii s vertikalnymi vyskami do 30 az 100 m nad povrchom zeme. Tieto prizemne inverzie neumoznuju rozptyl znecistujucich latok do vozneho ovzdusia. Vezmi slaba veternost najma v udolnych polohach mesta napomaha tvorbe tychto prizemnych inverzii. Pri bezvetri a slabej veternosti je totiz vezmi pomala vymena vzduchu a tym strata tepla radiacnym vyzarovanim nie je kompenzovana turbulentnou vymenou tepla. Prizemne inverzie sa v k. u. Banska Bystrica vytvaraju od vecernej po skoru dopoludnajsiu dobu v priemere v 55%-75% castosti. V dosledku slabej veternosti obcas nedochadza k rozruseniu chladnejsej prizemnej vzduchovej hmoty i pocas celeho dna a tym sa v priemer v 10-15% zastupeni najma v udolnych polohach mesta vyskytuje aj celodenna prizemna inverzia. Inverzna vrstva je rozrusovana tepelnou, veternou a slnecnou energiou. Najsilnejsie a najdlhsie trvajuce inverzie preto vznikaju v zimnom obdobi za stabilnych poveternostnych situacii so slabou veternostou a slabou intenzitou slnecneho ziarenia aj hmlou alebo nizkou inverznou oblacnostou.
V katastralnom uzemi Banska Bystrica sa najviac inverzii vyskytuje v udolnych polohach , a to najma v doline Hrona. Vyssie polozene oblasti su zasahovane inverziami o mensej vertikalnej hrubke a intenzite. Mierne vyvyseniny su este znacne zasahovane inverziami , ale su menej chladne ako udolne oblasti v blizkosti Hrona. Uzsie a hlbsie znizeniny pri Hrone su najviac inverzne. Lokalita Majer je v ranajsej dobe chladnejsia oproti centralnej vyvysenej mestskej zone v priemere v 224 dnoch a oproti pahorkatinam az v 267 dnoch. Okrem slabych inverzii sa casto v tejto oblasti vyskytuju aj mierne a silne prizemne inverzie. Akumulacia studeneho vzduchu v tejto udolnej casti Hrona vrcholi v ranajsej dobe. Sirsie a plytsie znizeniny i udolne oblasti menej tienene su este znacne inverzne, ale vacsinou su zasahovane inverziami mensej intenzity a najma v letnom obdobi dochadza k ich rozrusovaniu uz v ranajsej dobe. Lokalita Rakytovec je v noci oproti vyssim pahorkatinam chladnejsia v priemere v 233 dnoch , ale rano uz len v priemere v 199 dnoch. Centralna vyvysena mestska stvrt je zasahovana vacsinou inverziami mensej vyraznosti, ale este vo vezkej pocetnosti. Prizemne inverzie s hrubkou okolo 65 m trvajuce od vecernej po rannu dobu sa v centre mesta vyskytuju v priemere v 53-57% -tnej castosti. Inverzna vrstva vacsinou slabej intenzity o hrubke priblizne 30m sa medzi stredom mesta a oblastou Rakytovce vytvara v ranajsej dobe v priemere v 187 dnoch. Z tychto udajov vyplyva, ze nizke vyvyseniny v kotlinovom uzemi su sice este znacne inverzne, ale v porovnani s nizsimi udolnymi oblastami maju tu inverzie mensiu hrubku, vyraznost, nizsi vyskyt, slabsiu dynamiku vyvoja i kratsie trvanie.
V katastralnom uzemi Banska Bystrica su najviac inverzne najnizsie udolne oblasti pri Hrone priliehajuce k Bystrickej vrchovine. Rast mocnosti inverznej vrstvy a jej neskorsie rozrusovanie je tu podmienene tienenim , vezkym vyskovym prevysenim okolitych pohori nad dolinou Hrona i zosilnenim ochladenia prizemnej vrtvy v dosledku prilevu a hromadenia chladneho vzduchu stekajuceho z najblizsich kopcov. Vyskyt inverzii sa znizuje v plytsich, sirsich a menej zatienenych znizeninach. Svahove oblasti a nizsie vyvyseniny su uz menej inverzne ako udolne lokality. Slaby vyskyt prizemnych inverzii je vo vrcholovych oblastiach pahorkatin a najslabsi vyskyt v okolitych pohoriach a vrchoch.
Geomorfologicke pomery
Priestor katastralneho uzemia mesta lezi v oblasti nizkotatranskeho obluka stredneho pasma , v oblasti Vulkanickeho pasma a v sustave medzihornych kotlin. Vybieha do niekozkych celkov
Vezka Fatra - ma mierne vyrovnane svahy , hladke plochy a male hlbkove clenenie. Je to stary, jednoduchy relief, nezasiahnuty este spatnou eroziou riek
Nizke Tary - oblast znacne clenita, bez vyrazne prevladajucich expozicii, s pomerne vezkymi relativnymi vyskovymi rozdielmi medzi dolinami a hrebenmi
Kremnicke pohorie - svahy pod hlavnym hrebenom su rozbrazdene mnozstvom malych doliniek so strmym sklonom, ktore vyustuju do hlavnych dolin. Teren je silne clenity, vyznacuje sa vezkymi vyskovymi rozdielmi.
Zvolenska panva - zabera najnizsie polohy uzemia a tvori ju sustava kotlin a povrchove utvary, ktore maju raz pahorkatin
Mesto sa rozprestiera prevazne v kotline, v udoli rieky Hron resp. na pahorkoch predhori. Historicke jadro mesta je situovane na plochom hrebienku medzi udolim rieky Hron a udolim potoka Bystrica, v bezpecnej vzdialenosti od povodnovych vod Hrona a sucasne aj od uzemia vezmi silnej inverzie. Vzhzadom ku inverzii maju vyhodnu polohu sidliska Foncorda, Sasova, Podlavice.
V pasme vezmi silnej inverzie lezia sidliska Pred Nadrazim, ciastocne Radvan a sidlisko Sever .
Rozsah vezmi silnej inverzie v CMZ Banska Bystrica je vymedzeny geomorfologickym tvarom reliefu, tvarom kotliny, jej smerovanim z vychodu na zapad, resp. zo severu na juh. Dominantnym prvkom mesta je vrch Urpin, ktory takmer v pravom uhle vrasta do udolia Hrona, meni smer udolia z vychodozapadneho na severojuzny. Dispozicia vrchu Urpin ma zasadny vplyv na vyvoj mesta, vnasa takmer do centra mesta prirodny fenomen .
Tym vznika v priestore medzi Pribojom a Hustakom uzavrety priestor s obmedzenym prevetravanim. Prave v tomto priestore sa rozprestiera mesto s mnohymi zdrojmi znecistenia ovzdusia , ktore negativne ovplyvnuju inverzne pomery v tomto uzemi .
Znecistenie ovzdusia
Znecistenie ovzdusia v meste Banska Bystrica sposobuju priemyselne,
bytove ,komunalne exhalacie , vyfukove plyny z dopravy priamo na uzemi
mesta, resp. sa na znecisteni ovzdusia podiezaju aj exhalaty z blizkeho
okolia, napr. Biotika,a. s. Slovenska Lupca.
Lokalne zdroje znecistenia ovzdusia v case
spracovania "Programu . . . "
male zdroje znecistenia ovzdusia :
Advokatske kancelarie,Horna 51
Na znecisteni ovzdusia ma vyrazny podiel automobilova doprava - osobna i mestska. Vyplyva to zo sucasneho rozlozenia komunikacnej siete, nakozko jedina kapacitna komunikacia v intravilane mesta je situovana v najnizsej polohe popri Hrone a tato kumuluje prevaznu cast celkoveho objemu vnutromestskej i vonkajsej dopravy. K zvysenemu znecisteniu ovzdusia oxidmi dusika a prasnosti prispela i zmena organizacie mestskej hromadnej dopravy. V udolnej casti mesta na Namesti Slobody je umiestnenych niekozko prestupovych zastavok MHD, takze vznikol centralny uzol s predlzenym statim autobusov pri nastupovani cestujucich (nastupovanie len prednymi dverami), pri ktorom dochadza k znacnemu znecisteniu ovzdusia vyfukovymi plynmi.
Vplyv kvality ovzdusia na zdravie obyvatelstva
Na zhorsene zdravie obyvatezstva v jednotlivych lokalitach mesta jednoznacne
vplyva znecistene alebo poskodene zivotne prostredie kombinovane so zivotnym
stylom, urovnou zdravotnickej starostlivosti a fyzickou(genetickou) dispoziciou.
So sposobom zivota suvisi fajcenie, alkoholizmus a ine toxikomanie, stravovacie
zvyklosti , zlozenie stravy, fyzicka a dusevna zatazenost, stresy atd.
Environmentalny aspekt vsak na viacerych lokalitach vyrazne dominuje a prostrednictvom skodlivych latok ma karcinogenne, teratogenne, mutagenne a dalsie nepriaznive ucinky na zudske zdravie.
Ako sme uz uviedli, dlhodobejsie posobenie skodlivin v ovzdusi sa negativne prejavuje u vnimavejsich skupin populacie , a to deti, starych a chorych osob a gravidnych zien. Znizuje obranyschopnost ich organizmu, zvysuje sa chorobnost, urychzuju sa degenerativne pochody a proces starnutia populacie spojeny so skracovanim strednej dlzky zivota pri narodeni.
Podza Zasad statnej zdravotnej politiky SR z roku 1993 sa do 60-tych rokov zacali menit ukazovatele zdravotneho stavu obyvatezstva aj vplyvom kvality zivotneho prostredia. Miestami vyrazne zhorseny stav zivotneho prostredia a znecistenie v celoplosnom priemere, najma vsak vybrane environmentalne rizikove faktory sa urcitou mierou podiezali na nepriaznivej strednej dlzke zivota pri narodeni, na celkovej umrtnosti, na strukture pricin smrti s dominanciou chorob obehovej sustavy, zhubnych nadorov dychacich ciest na celkovej chorobnosti obyvatezov ( nove pripady ochorenia na rakovinu, alergie u deti - kazde tretie dieta ), na raste pracovnej neschopnosti, atd.
Doteraz nebolo zabezpecene cielene sledovanie zdravotneho stavu najvnimavejsej
casti populacie, zijucej v najviac znecistenej lokalite mesta Banska Bystrica.
Europska unia v sucasnosti realizuje medzinarodny projekt vyhodnotenia
rizika ochoreni dychacich ciest u deti zakladnych skol v siestich krajinach.
Ochorenia dychacich ciest patria medzi desat najcastejsich ochoreni zapricinujucich umrtie, vyzadujucich hospitalizaciu a lekarsku starostlivost pre obyvatezstvo v modernych spolocenstvach. U deti su tiez najbeznejsou pricinou absencii v skole z dovodu ochorenia. Casovy trend ochoreni dychacich ciest, ako astma, chronicky kasez a alergie dychacich ciest naznacuje, ze tieto ochorenia v mnohych krajinach narastaju.
Projekt "Vztah medzi kvalitou ovzdusia a zdravim" vo PHARE krajinach je medzinarodny projekt, ktoreho sa zucastnuje aj Slovensko.
Hlavni riesitelia na Slovensku su Narodne centrum podpory zdravia Bratislava a SSZU Banska Bystrica. Medzi vybranymi sledovanymi oblastami na Slovensku su:
| NASPAT |
|---|
Stale sa zvysujuce mnozstvo exhalatov v meste Banska Bystrica, pri znizenom odvetravani, ktore vyplyva z geomorfologickych a klimatologickych danosti priestoru, sposobuje staly narast znecistenia ovzdusia . (vid tabuzku na str. 3. ). Najviac je postihnute udolie Hrona, co suvisi s kumulaciou funkcii tohto uzemia.
Opatrenia realizovane do spracovania projektu
Najvyraznejsie sa na ozdraveni cistoty ovzdusia podielaju zrekonstruovane
lokalne tepelne zdroje v MPR, ktore spazovali pevne palivo, castokrat nizkej
kvality. Tieto zdroje sa postupne splynofikovali ale predovsetkym zrekonstruovali
na tepelne zdroje na baze najcistejsej enejrgie- elektriky. Je predpoklad,
ze po ukonceni rekonstrukcie 6 kV elektrickeho rozvodu v MPR na 22 kV sa
podiel vyuzitia elektriky este zvysi a dosiahne asi 80% podiel na spotrebe
energii.
Napriek tomu, ze su v meste Banska Bystrica este tepelne zdroje na pevne
palivo, ich podiel sa znizil. Bytovy podnik obhospodaruje vyse 100 tepelnych
zdrojov, z toho len 7 ostavava na baze pevneho paliva a aj tie su urcene
na postupnu plynofikaciu. Najviac sa prejavilo zlepsenie ovzdusia po rekonstrukcii
tepelnych zdrojov na ulici 29. augusta na sidlisku Pred stanicou.
Mestskym zastupitelstvom Banska Bystrica bolo schvalene Vseobecne
zavazne nariadenie c. 16/93 o ochrane ovzdusia pred znecistujucimi latkami
a o poplatkoch za znecistenie ovzdusia na uzemi mesta Banska Bystrica.
Nariadenie vymedzuje zakladne pojmy tykajuce sa prav a povinnosti fyzickych a pravnickych osob pri ochrane ovzdusia v zmysle zakona c. 309/91 Zb. (Zakon o ochrane ovzdusia pred znecistujucimi latkami v zneni neskorsich zmien a doplnkov a urcuje predmet posobnosti mesta na useku poplatkov za znecistovanie ovzdusia. )
V zmysle uvedeneho VZN Mesto spoplatnovalo male zdroje znecistenia , pricom kriteriom pre vypocet vysky poplatku bolo
| NASPAT |
|---|
Vzhladom na stale trvajuce nadmerne znecistenie ovzdusia v CMZ mesta Banska Bystrica, je potrebne dany stav riesit komplexne:
Ohrozene uzemie je vymedzene hranicou vezmi silnej inverzie s vezmi silnym vyskytom prizemnych inverzii na zaklade mapoveho podkladu vyhotoveneho RNDr. Sotakom, SHMU Banska Bystrica v mierke 1 : 10 000
Ohrozene uzemie sa rozprestiera v udoli rieky Hron od Salkovej az po sutok rieky Hron s potokom Bystricka . Vytvorenie tejto silne inverznej oblasti je podmienene hromadenim studeneho vzduchu stekajuceho z vrchov Bystrickej vrchoviny a z okolitych pahorkatin a vrchov. Reliefovy ohyb Urpina sposobuje zbrzdenie prirodzeneho toku studeneho vzduchu dolu dolinou Hrona a orograficke zuzenie medzi Urpinom a pahorkatinnou vyvyseninou stredu mesta znemoznuje jeho roztekanie do sirsieho priestoru, tym aj rozptyl skodlivych latok v ovzdusi. V tejto oblasti tak dochadza k najvacsiemu hromadeniu studeneho vzduchu a tym aj k najvacsej tvorbe prizemnych inverzii.
Ohrozene uzemie je priestor udolia Hrona od Salkovej po Hustak, na zavej strane rieky Hron sem patri cely obytny subor Uhlisko, na pravej strane priestor vymedzeny Partizanskou ulicou, dalej ul. CSA a priestorom parku pod pamatnikom SNP.
Vypracovanie smogovych regulacnych opatreni
V zmysle vyhlasky Zb. zakonov c. 112/1993 o zatazenych uzemiach Slovenska je povinnostou Okresneho uradu zivotneho prostredia v Banskej Bystrici v spolupraci s Obvodnym uradom zivotneho prostredia v Banskej Bystrica, Statnym specializovanym zdravotnym ustavom v Banskej Bystrici, Slovenskym hydrometeorologickym ustavom v Banskej Bystrici a Mestom Banska Bystrica vypracovat program na obmedzenie znecistovania ovzdusia, pricom sa vychadza zo zhodnotenia stavu a analyzy pricin znecistenia ovzdusia. Pre zatazenu oblast Okresny urad zivotneho prostredia v Banskej Bystrici vypracuje v zmysle citovanej vyhlasky Smogovy varovny a regulacny system. Je to postupne vytvarany subor opatreni na casovo obmedzenu regulaciu zdrojov znecistovania, ktore sa rozhodujucim sposobom podiezaju na znecisteni ovzdusia.
Riadiacim strediskom smogoveho regulacneho systemu bude SHMU, ktory zabezpecuje centralne ziskavanie, spracuvanie a vydavanie informacii a predpovedi.
Monitorovanie stavu ovzdusia na dalsich stanovistiach
Sucasna situacia je hodnotena na zaklade merania v jednom bode, v priestore pred hotelom Lux. Vzhzadom na objektivitu poznania je tento jeden bod nepostacujuci. Na zaklade vymedzenia ohrozeneho uzemia navrhujeme po konzultaciach s SHMU Banska Bystrica dalsie nasledovne monitorovacie body
Vzhladom na stale sa zvysujucu tendenciu znecistenia ovzdusia je potrebne prijat v ohrozenom uzemi komplexne opatrenia na zlepsenie sucasneho stavu.
Sucasny stav nie je mozne zlepsit len ciastkovymi rieseniami,je potrebne riesit situaciu v celej sirke, regulovat cinnost v uzemi tak, aby nedoslo k dalsiemu zhorsovaniu, resp. doslo k znizeniu nepriaznivych vplyvov inverzie a znecistenia ovzdusia.
Reorganizacia dopravy
K zlepseniu emisnej stuacie prispeje realizacia zakladnej komunikacnej siete podza platneho UPN aglomeracie, hlavne prelozky statnej cesty I/66, dokoncenie cestneho tahu Kostiviarska - Sasova - Kynezova a vnutorneho mestskeho okruhu. Tieto komunikacie prispeju k priestorovemu rozlozeniu dopravy v podoryse mesta a tym k odzahceniu dopravy v udolnej polohe. Vyssia poloha tychto komunikacii a vacsia vzdialenost od udolia umozni rozptyl negativnych produktov automobilovej dopravy.
K vyraznemu odzahceniu dopravy na ceste I/66 prispeje aj navrhovany viacucelovy tunel pod Urpinom.
Dalsim prinosom k zlepseniu situacie bude na useku mestskej hromadnej dopravy, rozsirovanie trolejbusovej siete a prebudovanie pohonu autobusov MHD na pohon ekologickejsi, reorganizacia zastaviek v priestore Namestia Slobody, inovacia autobusoveho parku.
Eliminacia priamych zdrojov znecistenia ovzdusia,
ktore sa nachadzaju v ohrozenom uzemi
Najvacsimi znecistovatezmi ovzdusia v ohrozenom uzemi su tepelne zdroje
spalujuce pevne paliva ktore produkuju oxidy siry a popolcek, ale aj kotolne
na zemny plyn naftovy ( ZPN ) , ktore produkuju oxidy dusika.
Najvyhodnejsie z hzadiska zachovania cistoty ovzdusia, je vyuzivanie elektrickej energie, ako najuszachtilejsieho paliva. Podza koncepcie rozvoja mesta sa vyuzivanie elektriky preferuje predovsetkym v Mestskej pamiatko-vej rezervacii. Vezka cast lokalnych tepelnych zdrojov bola rekonstruovana z pevneho paliva na elektriku, resp. v niektorych pripadoch na ZPN. Aby sa v tomto trende mohlo pokracovat je potrebne ukoncit rekonstrukciu 6 kV elektrickeho rozvodu v MPR na 22 kV rozvod. Prvoradou ulohou je vybu-dovanie distribucnych transformacnych stanic 22/0,4 kV na Lazovnej ulici, Katovnej ulici a Fortnicke a ich nasledne prepojenie na uz jestvujuce 22 kV trasy. Tym sa vytvori tzv. "Maly mestsky okruh" , ktory bude z rozvodu VN 22 kV zasobovat distribucne transformacne stanice od Hustaka pre Moyzesovo namestie vcetne arealu mestskeho hradu. Rekonstrukcia VN rozvodov umozni dalsi rozvoj spotreby elektrickej energie na vyrobu tepla a teplej vody.
Pre znizenie uniku oxidu dusika z kotolni spazujucich plyn sa daju prijat technicko-organizacne opatrenia na efektivne spazovanie plynu v kotloch, to znamena dobre nastavene rezimy spazovania na horakoch.
Uzemie, ktore je v sucasnosti najviac atakovane unikmi splodin spazovania z tepelnych zdrojov je priestor Narodnej ulice, casti Kuzmanyho ulice a Cikkerovej ulice. V tejto lokalite su tepelne zdroje na pevne palivo.
Nova zastavba v ohrozenom uzemi musi
Vo vymedzenom ohrozenom uzemi je potrebne znizit prasnost castejsim zametanim ulic a ich kropenim, nakozko spad prasnych castic je tu vyssi ako v dalsom uzemi mesta a ich rozptyl je minimalny.
Taktiez je potrebne vo vecernej az skorej dopoludnajsej dobe castejsie postrekovat ulice a chodniky, cim sa vytvori vodny film, ktory stabilizuje mikroklimu, vacsiu tepelnu kapacitu a a tym aj pomalsie ochladzovanie prizemneho ovzdusia
Tvorba "zelenych vetracich chodieb"
Vzhladom na vymedzenie ohrozeneho uzemia je potrebne vytvorit system zelene, ktory bude mat podpornu funkciu prevetravacich koridorov. Navrhujeme vytvorit kontinualny, suvisly system zelene, ktory umozni vyrazny pozitivny vplyv na mestske prostredie
Hlavne zasady tvorby zelene v ohrozenom uzemi
| NASPAT |
|---|
Paralelne so schvazovacim procesom programu bolo nasim ciezom prostrednictvom medii informovat o danej situacii siroku verejnost. Za financnej pomoci projektu "ZP a zdravie" boli uverejnene clanky v regionalnej tlaci, odvysielany rozhlasovy prispevok a 2 televizne vstupy.
V dnoch 3. - 7. 6. l996 sa v Banskej Bystrici uskutocnila medzinarodny vystava tvorby a ochrany ZP "ENVIREX´96, na ktorej boli publikovane graficke materialy s textovou prilohou zo spracovaneho "Programu. . . "
Tak, ako sme ocakavali, uverejnene informacie vyvolali blizsi zaujem o danu problematiku zo strany verejnosti a zaroven spatny tlak na nasu cinnost.
Uznesenim MsZ v aprili l996 bol "Program na znizenie znec. latok v ovzdusi CMZ" schvaleny, pricom bolo ulozene prednostke Mestskeho uradu zabezpecit rozpracovanie navrhovanych opatreni do realizacnej formy a lx rocne podavat MsZ odpocet plnenia uloh, vyplyvajucich z "Opatreni na znizenie emisii v ovzdusi CMZ B. B. "
Z uvedeneho vyplyva, ze vzhzadom na zavaznost a sirku uvedenej problematiky je "Program. . . " vychodiskovym materialom pre nasu cinnost aktualnym niekozko rokov s ciezom dosiahnut trvalo udrzateznu zmenu spravania nasich ciezovych publik, t. j. mestskeho zastupitelstva, zainteresovanych organov a organizacii ako aj obyvatelov mesta, ktori pozaduju plnenie programu.
| NASPAT |
|---|
Zabezpecenie reorganizacie dopravy
V zmysle uznesenia MsZ zo dna 2l. ll. l996 bola dnom l. l. l997 zalozena akciova spolocnost Mestska hromadna doprava Banska Bystrica, ktrej zakladatezom je SAD - banskobystricka dopravna spolocnost s. p. a Mesto Banska Bystrica. Z uvedeneho vyplyva, ze od uvedeneho dna ma aj Mesto Banska Bystrica pravo podiezat sa na riadeni spolocnosti , t. j. ovplyvnit aj reorganizaciu tras autobusovych a trolejbusovych liniek na uzemi mesta, hlavne z pohzadu znecistenia ovzdusia v Centralnej mestskej zone.
Zo statneho rozpoctu boli za ucelom obnovenia zastaraleho vozoveho parku uvolnene financne prostriedky vo vyske l8,5 mil. Sk, cim urcite dojde k eliminacii skodlivych vyfukovych plynov v zatazenom uzemi.
Eliminacia priamych zdrojov znecistenia ovzdusia, ktore sa nachadzaju v ohrozenom uzemi.
K zlepseniu emisnej situacie ciastoocne prispeje aj eliminacia priamych zdrojov znecistenia ovzdusia, t. j. tepelnych zdrojov na pevne paliva. V roku l996 boli Mestom Banska Bystrica , referatom ZP vydane 4 suhlasy na rekonstrukciu tepelnych zdrojov so zmenou vykurovacieho media z pevneho paliva na plyn v Centralnej mestskej zone. Od roku l996 Mesto B. Bystrica v zmysle nariadenia vlady c. 92/96 spoplatnuje aj cerpacie stanice pohonnych hmot, lokalizovanych na uzemi mesta. Prislusnym organom statnej spravy pre male zdroje znecistenia s tepelnym vykonom do O,2 MW je Mesto Banska Bystrica.
Zo strednych zdrojov znecistenia ovzdusia, pre ktore je prislusnym organom statnej spravy Okresny urad, odbor ZP sa v roku l996 zrekonstruovali 4 kotolne na vykurovanie plynom. V stadiu pripravy prechodu z pevneho paliva na plyn su dve kotolne.
Lokalne zdroje znecistenia ovzdusia v sucasnosti
male zdroje znecistenia
Vseobecnym zavaznym nariadenim Mesta Banska Bystrica c. 4O/96, ktorym sa meni a doplna VZN c. l6/93 o ochrane ovzdusia pred znecistujucimi latkami a o poplatkoch za znecistenie ovzdusia na uzemi mesta, bol dnom l. l2. l996, t. j. uz aj za rok l996 zvyseny poplatok na pausalnu sumu lO. OOO,-Sk pre maly zdroj znecistovania ovzdusia umiestneny v zone I. (Centralna mestska zona).
Danova ulava
Spravca dane - Mesto Banska Bystrica - v zmysle ustanoveni zakona c. 3l7/92 Zb. o dani z nehnuteznosti v zneni zmien a doplnkov a Vseobecne zavazneho nariadenia c. 34/95 o dani z nehnuteznosti poskytuje uzavu dane zo stavieb:
Zabezpecenie realizacie "Zelenych vetracich chodieb"
Firmou MIKROTOP -ATELIER-om krajinarskej tvorby bol v januari l997 spracovany a schvaleny navrh tvorby zelenej vetracej chodby na Stadlerovom nabrezi. Navrh pozostava u vysadby vzrastlych stromov typu TILIA CORDATA (Lipa malolista) pozdlz statnej cesty I/66.
Spracovanie bude vysadene v roku l997 organizaciou ZARES Banska Bystrica a (stromy) dreviny budu sponzorskym darom firiem a organizacii na uzemi mesta.